ZO SND

Slovenské tance – Životy svetiel
(premiéra 19. a 20. február 2016, nová budova Baletu SND)

Urobme, čo urobiť máme a život nám nepretečie pomedzi prsty. Objavme v sebe talenty a úlohy z nich vyplývajúce, sústreďme energiu na ne a zažnime z darovaných iskierok svetielka ľudskosti. Ego sa prispôsobí srdcu a vydá sa s nami na cestu za hlbokou podstatou lásky, jednoty a svornosti. Potom nebude priestor pre sváry či vojny, lebo naše egá budú zamestnané úlohami našej rokmi zušľachťovanej mravnej vôle, podporenej múdrosťou nášho citu i našich myšlienok v mene nášho poslania.

Chce to však veľkú odvahu. Ako Janko, ktorý sa postaví zoči-voči Temnote, vládnucej šedivému smutnému mestu. Chce to aj Jankovu hrdinskú obetu a ochotu vzdať sa aj toho najcennejšieho v prospech záchrany blížnych. Chce to odhodlanú Aničkinu vieru v silu vzájomnej lásky. Chce to činy oboch, ktoré túto silu uvedú do pohybu. Ľúbiaci sa Janko a Anička tak rozsvietia zaslúžený Prameň svetla, v ktorého žriedle môžu žiť spolu s ostatnými obyvateľmi teraz už „slnečného“ mesta. Mesta, plného spevu, tanca, lásky, radosti a svetla.

Rozprávkovo krásnu pointu víťazstva nad Temnotou priniesli na dosky Baletu Slovenského národného divadla Slováci žijúci mimo Slovenska – hudobný skladateľ a dirigent Peter Breiner a mladá choreografka Natália Horečná, už úspešne etablovaná v zahraničí. Rozprávkovosť však prepojili s realitou, ktorá sa Temnote skutočne čoraz viac začína podobať. Tak prečo sa nechopiť návodu odvekej múdrosti o sile Svetla? Prečo sa vôľou nepozbierať a nevymaniť sa z nadvlády ega?

Autori Slovenských tancov, zdá sa, pochopili, že sa na našu „slovenskosť“ nemá zabúdať. Ale naopak, čerpať z nej a deliť sa o ňu tvorivými plodmi, nech sme kdekoľvek. Nadväzujúc na tradíciu spolu s ostatnými slovenskými i medzinárodnými umelcami prinášajú zároveň niečo nové, moderné, aktuálne a nadčasové. Ako píše slovenská choreografka, režisérka a tvorkyňa libreta Slovenských tancov Natália Horečná v bulletine k pôvodnej baletnej inscenácii: „Krásna symfonická skladba pána Petra Breinera pretavená do súčasného baletu, Slovenské tance – Životy svetiel, je pre mňa výzvou na bytie tu a teraz, V jednote. V radosti. Zo všetkého. Život je jedna veľká škola a práve preto je darom žiť teraz a tu, pospolu.“

Je úžasné, že sa v dnešnej dobre podarilo umelcom zosobniť na javisku úprimnú ľudskosť, tešiacu sa aj zo slovenských špecifík. A teda zafarbenú aj slovenskými ľudovými nástrojmi (prekvapivá fujara, akordeón či drumbľa v orchestrisku), melódiami a tancami v podobe orchestrálnej suity a súčasného baletu. Nebrániac sa ani prvkom džezu, folklóru, hravej improvizácie či nezvyčajných inštrumentácií a tanečných prvkov, farebných kontrastov, iskrivej energie a dokonca humoru. „Ľudskosť“ tancov, na úkor neprítomného manierizmu, umožňuje aj scéna (Peter Janků), svetlá (Mario Ilsankera), a najmä výstižné, krásne a miestami aj vtipné kostýmy módnej návrhárky a výtvarníčky Ley Fekete.

Túžba po radostnom živote a jeho oslave z hudobno-tanečnej inscenácie Slovenské tance priam srší. Táto radosť je však zaslúžená, pretože je čestne a tvorivo vybojovaná. Stavia na pevných a poznaných základoch, hrdo si ich ctí, a preto ich vie premieňať a prinášať chutné plody, ktoré nesýtia len umelcov života na javisku, ale aj tých, čo si prišli do divadla po radostnú inšpiráciu. Kiežby takýchto diel, ktoré so správnou mierou pozdvihujú ducha a smerujú človeka na cestu k vyšším cieľom, vznikalo čoraz viac. Umelcom, ktorým to dokážu, možno len poďakovať a zaželať im plné hľadisko vnímavých divákov a veľa ďalších tvorivých síl.

STANISLAVA MATEJOVIČOVÁ