Všetkým duševným stavom predchádza myseľ, je ich základom aj tvorcom. Ak človek hovorí alebo koná so zlým úmyslom, prenasleduje ho utrpenie rovnako, ako koleso nasleduje kopyto byvola ťahajúceho voz.

Všetkým duševným stavom predchádza myseľ, je ich základom aj tvorcom. Ak človek hovorí alebo koná s čistým úmyslom, šťastie ho sprevádza ako jeho vlastný, neodlučný tieň.

„On ma zhanobil, ubližoval mi, premohol ma, okradol ma.“ U tých, ktorým sú vlastné takéto myšlienky, sa nenávisť nikdy neutíši.

„On ma zhanobil, ubližoval mi, premohol ma, okradol ma.“ U tých, ktorí neprijmú takéto myšlienky, nenávisť ustane.

V skutočnosti sa nenávisť nikdy neutíši nenávisťou. Nenávisť sa utíši láskou, to je večný zákon.

Väčšina ľudí zabúda, že jedného dňa všetci umrieme. Pre tých, ktorí na to myslia, je boj miernejší.

Tí však, čo považujú chybu za pravdu a pravdu za omyl, tí, ktorí sa živia na pasienkoch mylných myšlienok – nikdy nedosiahnu skutočnosť.

Ale tí, ktorí považujú pravdu za pravdu a omyl za omyl a ktorí sa živia na pasienkoch pravých myšlienok – tí dosiahnu skutočnosť.

Vášeň vnikne do nevyvinutej mysle rovnako ľahko, ako sa dážď dostane do domu s deravou slamenou strechou.

Práve tak, ako sa dážď nedostane do dobre pokrytého domu, ani vášeň nevnikne do dobre vyvinutej mysle. (…)

Bdelosť (appamáda) je cesta k nesmrteľnosti. Nedbalosť je cesta k smrti. Tí, ktorí sú ostražití, neumrú. Tí, ktorí nedbalí, sú už mŕtvi.

Ostražití mudrci, ktorí pochopili túto myšlienku, nasledujú cestu Vznešených (Árjov) a tešia sa v bdelosti.

Tí múdri, meditujúci, bez prestania vytrvalí, dosiahnu nirvánu (nibbána), čo je najvyššia blaženosť.

Ten, kto je plný energie, pozorný, čistý vo svojich činoch, kto koná rozvážne, kontroluje sa, žije správne a je obozretný – jeho dobrá povesť rastie.

Svojou usilovnosťou, bdelosťou a sebaovládaním múdry človek vytvára ostrov, ktorý vlny nikdy nezaplavia.

Nerozumní, ktorým chýba múdrosť, prepadnú nedbalosti. Múdry si uchováva ostražitosť ako najcennejšie bohatstvo.

Nedajte sa zlákať nedbalosťou, ani slasťou zmyslov. Ten, kto sa oddá meditácii, dosiahne Veľkú radosť.

Ostražitý medzi nedbalými, bdelý medzi ospalými, múdry človek napreduje ako plnokrvník zanechávajúci za sebou vycivenú mršinu. (…)

Treba sa pridať k tomu, kto odhaľuje chyby, akoby ukazoval poklad. Treba sa pripojiť k múdremu, ktorý zavrhuje chyby. Vskutku, navštevovať takého človeka je dobro, a nie zlo.

Nevyberaj si za priateľov takých, čo ubližujú, alebo takých, ktorí sú podlí. Buď v spoločnosti dobrých, vyhľadávaj priateľstvo medzi najlepšími ľuďmi.

Ten, kto pije z prameňa Učenia, žije šťastne vo vyrovnanosti ducha. Múdry vždy nachádza potešenie v Učení hlásanom Árjami (Vznešenými).

Stavitelia vodovodov vedú vodu podľa svojej vôle, tí, čo vyrábajú šípy, ich aj formujú, tesári otesávajú drevo podľa vlastnej vôle, múdri kontrolujú sami seba.

Tak ako mocnou skalou neotrasie víchor, tak neotrasie múdrymi hana alebo chvála.

Ako hlboké jazero, priezračné a pokojné, stanú sa múdri po počúvaní Učenia prozreteľnými.

Je málo ľudí, ktorí prejdú na druhý breh. Väčšina z nich prichádza a odchádza z tohto brehu.

Ale tí, ktorí nasledujú správne hlásané Učenie, prekonajú ťažko prekročiteľnú doménu Smrti.

Horúčku vášne nepocíti ten, kto ukončil svoju cestu, kto je oslobodený od všetkých starostí, kto sa zriekol všetkých podielov, kto prerušil všetky putá.

Samotní bohovia závidia tomu, koho zmysly boli ovládnuté, ako keď jazdec skrotí svojho koňa, kto sa zbavil všetkej pýchy a oslobodil sa od žiadostivosti.

Človek vytrvalý a kultivovaný sa neuráža: podobá sa stĺpu, je priezračný ako jazero bez bahna, preňho cyklus zrodenia a smrti neexistuje.

Myšlienky, reči a činy toho, kto je pravým poznaním úplne oslobodený, mierumilovný a vyrovnaný, sú pokojné.

Nech je to dedina, les, rovina alebo kopec, všade tam, kde žijú dôstojní ľudia (arhanti), je to miesto pôvabné.

Príjemné sú lesy, kde sa dav neveselí – ľudia oslobodení od vášní tam nachádzajú potešenie, pretože nevyhľadávajú slasť zmyslov.


Dhammapadam
–„verše o Zákone“ je spomedzi budhistických textov jeden z najslávnejších pre svoju literárnu hodnotu aj pre poučné témy, ktoré tieto texty obsahujú.


***

Človek, ktorý je zlostný a nenávidí, ktorý je zlý a neúprimný, ktorý prijal nepravé názory a klame, nech sa považuje za páriu.

Ten, kto na tomto svete spôsobuje utrpenie živým tvorom, či sa už narodili raz alebo dvakrát, ten, kto nemá súcit so živými bytosťami – nech sa považuje za páriu.

Ten, kto zničí dediny alebo obkľúči dediny a mestá a správa sa ako nepriateľ – nech sa považuje za páriu.

Nech sa to stane v dedine či v lese, ten, čo ukradne to, čo patrí druhému a nebolo mu to dané – nech sa považuje sa páriu.

Ten, kto má dlhy, klame svojho veriteľa a hovorí mu „nič vám nedlhujem“ – nech sa považuje za páriu.

Ten, kto vo svojej chtivosti za nejakým predmetom napadne pocestného, aby ho oň pripravil – nech sa považuje za páriu.

Ten, ktorý vo vlastnom záujme alebo v záujme niekoho iného, prípadne aby sa obohatil, krivo svedčí – nech sa považuje za páriu.

Ten, kto si vezme ženy príbuzných alebo priateľov, či už násilne alebo s ich súhlasom – nech sa považuje za páriu.

Ten, kto nechce pomáhať svojmu otcovi a matke v ich starobe, i keď by mohol – nech sa považuje za páriu.

Ten, koho požiadajú o radu, ak dáva zlé rady či tajne pripravuje sprisahanie – nech sa považuje za páriu.

Ten, kto sa dopustil zlého činu dúfajúc, že sa to nikto nedozvie a koná potajomky zlo – nech sa považuje za páriu.

Ten, kto vojde do cudzieho domu, dostane jedlo a neodvďačí sa za také pohostenie – nech sa považuje za páriu.

Ten, kto oklame brahmana alebo samana alebo iného, kto žobre – nech sa považuje za páriu.

Ten, kto hovorí podráždene a nedá nič brahmanovi alebo samanovi prichádzajúcemu vo chvíli podávania jedla – nech sa považuje za páriu.

Ten, kto tápe v nevedomosti, nedáva ani najmenšiu almužnu a očierňuje skromné dary – nech sa považuje za páriu.

Ten, kto sa povyšuje a pyšne podceňuje druhých, i keď on sám je hodný neúcty – nech sa považuje za páriu.

Ten, kto vzbudzuje zlosť u druhých, je lakomý, závistlivý, ľstivý, túži po zle, nehanbí sa alebo nebojí sa ubližovať – nech sa považuje za páriu.

Ten, kto uráža Buddhu alebo jeho učeníka, túlavého mnícha alebo laika – nech sa považuje za páriu.

Ten, kto sa vydáva za arhanta (prebudeného mnícha) a nie je ním, je najväčším zlodejom a najnižším páriom všetkých svetov až po Brahmanov svet.

Tí, ktorých som opísal, sú skutočne páriovia. Narodením sa nestávame páriami. Narodením sa nestávame brahmanmi. Páriom sa človek stane svojimi činmi, brahmanom sa človek stane svojimi činmi.

Kázeň „Vésala – suttam“, kto je pária? predniesol Buddha v Šrávastí istému brahmanovi, ktorý ho urážal, keď žobral o svoju dennú potravu, pomenoval ho „páriom“, „mimokastovým“. Je zo zbierky sutt, dlhších i kratších textov obsahujúcich Buddhove prednášky alebo kázne, ktorú sú súčasťou kanonickej literatúry.

***

 

„Buddhizmus má odpradávna tri klenoty: Buddhu, Zákon (Dharma) a Zhromaždenie mníchov (Sangha), ktorým preukazuje rovnakú úctu. Vševedúci Buddha objavil Vznešené pravdy, založil učenie, ktorého základom je Zákon. Zhromaždenie v prísnom zmysle slova je mníšsky rád založený tým istým Buddhom“

Buddha vraj vyučoval desaťtisíce spôsobov, ako dosiahnuť osvietenie, ani na jeden však nebola potrebná politická moc. A jednako sa budhizmus, viera, ktorá ako keby nebola z tohto sveta stala základom ríše zahrňujúcej bezmála celú Indiu. Buddha priniesol dobrý Zákon stámiliónom ľudí, založil učenie, ktoré sa za dvetisícpäťsto rokov prispôsobilo potrebám obyvateľov regiónov, kultúr a podnebí.

Na konci 13.storočia moreplavec Marco Polo, ktorý sa s budhizmom stretol v Ázii, napísal: „Ak by bol (Buddha) pokrstený, dozaista by sa stal svätým ako náš Pán Ježiš Kristus.“

Z textov slovenského prekladu knihy Jeana Boisseliera La sagesse du Buddha, Buddhova múdrosť, Gallimard Jeunesse, Paris 1993, vybral JÁN BEŇO.