Býval si, Pane, naším príbytkom

od pokolení pradávnych.

Skôr ako hory narodili sa,

skôr ako bola zem a celý svet,

Ty, Boh náš, od vekov si jestvoval.

 

Ty prachu vraciaš človeka,

hovoriac: Poďte domov, ľudskí synovia.

Lebo je v Tvojich očiach tisícročie

ako včerajší deň, čo práve pominul,

a jedna nočná stráž.

Odplavuješ nás, sme ako krátky spánok,

ako tráva, čo klíči za rána,

za rána klíči, cez deň zakvitá

a vädne za súmraku.

 

Pretože hynieme od Tvojho hnevu

a Tvoja prchkosť desí nás.

Pred Tebou stoja naše viny

a naše hriechy vo svetle Tvojej tváre.

Pre Tvoj hnev končia naše dni

a naše roky ako vzdychnutie.

Čas nášho žitia je ich sedemdesiat,

i osemdesiat rokov, akže požehnáš.

A čo je v nich? Len starosť, námaha.

Ich pýcha pominie a odletíme.

 

Ale kto pozná silu Tvojho hnevu

a Tvoju prchkosť, ako úcta káže?

Nauč nás počítať dni života,

aby sme múdre srdce získali.

 

Vráť sa k nám, Pane! Dokiaľ chceš čakať?

Zmiluj sa nad svojimi sluhami.

Hneď za rána nás svojou láskou nasýť,

aby sme žili v radosti všetky dni života.

Tak dlho teš nás, jak dlho si nás trápil,

za toľko rokov, koľko sme smutných poznali.

Na Tvojich sluhoch nech vidieť Tvoje dielo

a na ich synoch Tvoju velebu.

 

Láskavosť nášho Pána Boha nech je s nami!

Pri našom diele posilňuj nás, Pane,

a požehnávaj prácu našich rúk!

 

(Žalm 90. Z hebrejčiny preložil  KAROL GÁBRIŠ a prebásnil MILAN RÚFUS)