Povedz iba slovo

Povedz iba sl

ovo

slovo ako pôvod

slovo čo je všetkým

a teda aj ničím

no raz vyslovené

presne ohraničí

slovo ktoré zjaví

ale aj nezjaví

ako prázdny krúžok

v hrnčeku od kávy

vymedzený iba

odparenou vodou

a vlastnou pamäťou

zoradenia bodov

v správnej intenzite

frekvencii

a mene

pre kritické množstvo

dostatočné k zmene

slovo ako výstrel

ktorý neporaní

len premení náboj

v mriežke na rozhraní

prienikovou dávkou

bez stopy a miery

iba z kódov túžby

ktorým možno veriť

Povedz iba slovo

a duša oz(d)

ra

vie

POZNÁMKA:

 oz (עוֹז) – hebrejsky– moc, sila, (Starý zákon)

ra  (רע) –hebrejsky – zlý, zraňujúci (Starý zákon)

 

4 elementy

Empedoklovi

 Sú myšlienky mosty

a myšlienky hrádze

a telo s nádychom

kvapka

a plamienok?

Možno len anjeli

kým svet ešte vládze

zobrali na seba

podobu myšlienok

A tá čo je slzou

podľa svojej viery

popáli dotykom

tie v hojivých dlaniach

Aby štyri živly

ako štyri smery

boli pri splnených

aj pri večných prianiach

 

Krehkosť

Zasnežená jabloň

so zmrznutou lienkou

ukrytou pred chladom

na noc do lupienkov

kyvadlový pohyb

ktorý neustane

vydýchnutím starca

do skrehnutej dlane

vtáčie hniezdo v ktorom

je odrazu pusto

zvuk budúcej básne

chvejúcej sa v prstoch

hra s mandalou polí

v ustavičnom zrení

a motýlí výkrik

tesne pri plameni

v zdanlivej slobode

čo z povahy núti

rozvetvovať kauzu

príčin rozhodnutí

empiricky merať

v dĺžkach a teplotách

krehkosť vyhradenú

pre zónu života

v darčeku možností

štatistických stavov

keď žiadna aj každá

sa zdá byť tou pravou

V zrkadle čosi vie

aj vtedy vedelo

keď sa odratúval deň nedeň

so spútanými rukami

aby sa nevytrhli ihly

z dopichaných rúk

Ako jej svedčí všetko na bielo?

„O toto telo prídeš

no najprv o zuby

o oko

a o červivú pamäť…“

Akoby znudenú z poradia

čohosi čo sa stane

zablúdený v čase

o ktorý sa nehrá

v živom kysličníku

tmavnúceho striebra

v prázdnote plnej bodov

ako hociktorá hviezda

každý z nich presne taký

ako sa vôbec nezdal

čudne zmenený na telo

V zrkadle čosi vie

už dávno vedelo

že raz vrátia iba okuliare

a kdesi v nich skryté

všetko videné

v turínsky smutnej

rozostrenej žiare

v chodbe na stene

V zahmlievanom prázdne

kde detaily kradnú

niečo cenné z celku

a zároveň celok

skrýva ako moria

miznúce valéry

ktoré moria tvoria

cez slepnúcu dúhu

v zožltnutom bielku

V zrkadle čosi vie

už dávno vedelo

preostriť zo slov kamsi za ne

tam kde je odraz iba zdanie

a starý tanier vonia nedeľou

ohriatou polievkou

a chvením

premieňaným na život

v krehkých bazových prstoch

„Daj si bude tam mrazivo“

s opretím o sporák

tak ako chorí sú

opretí o bolesť

len váhou obrysu…

Zrkadlo v oku má

už dávno malo

schopnosť vydychovať

výdych ako balón

a spolu s ním jari

letá a jesene

farby vône chute

hlas hlások v ozvene

kódovaný úsmev

v zväčšovacom sklíčku

s odleskom modlitby

Milý anjelíčku

s mrazom medzi svetmi

s teplom plameňa

v uzavretých rokoch

ako v znameniach

Schopnosť niesť a odniesť

fantómovú bolesť

v bilióntinách trilióntín

centimetra

a teda s najmenším krokom

v systéme tridsiatich siedmych konštánt

a zrkadla s okom

 

Či a či

Aký bude okruh

či yuán?

Bude naším chrámom?

Či v nás vyľaká

ako múry chrámu

kroky tuláka

Bude ako večnosť?

Či v nás premostí

nádychy čo budú

kúsky večnosti

Bude sviežim vetrom

ktorý opíja?

Či zvlhne až v ústach

ako hostia

Či bude aj rečou

z konca jazyka

kde sa chute zo snov

zvláštne menia

tam kde sviatosť kruhu

so snom zaniká

a ponechá milosť

pochopenia?

Aký ten kruh bude

Nebesá

Keď váš vietor skučí

a Či smeje sa?

POZNÁMKA:

– z čínštiny (výslovnosť podobná ako u slovenského či) životná energia cirkulujúca v tele

Yuán z čínštiny (výslovnosť juán) kruh, zdroj, pôvod, začiatok, prameň, karma, záhrada, platidlo, meno…

V tradičnej čínskej medicíne a kultúre yuán qì je jednou z foriem . Zvyčajne sa popisuje ako vnútorná, alebo prenatálna na rozlíšenie od získanej , ktorá sa môže vyvinúť počas života.

Nemecký sinológ Manfred Porkert popisuje pojem ako metaforické označenie vrodenej konštitúcie, živého potenciálu, ktorý sa v priebehu života postupne využíva. Možno ho šetriť, ale nemožno ho dopĺňať.