(5)       Ó, Pane drahý, Slyš naše túžby, Národ náš milý k životu vzkries A k tomu uži našej si služby, Pošli nás k nemu, hoc ešte dnes, Delníkov málo, vystroj nás k dielu, Nech otcov dávnych skvitne zas luh; Zvestovať spásu daj silu smelú, Pomôž nám v práci tvoj svatý Duch.

            Ó, svatý Bože, daj svoju vlahu, Nech skvitnú púšte, nech skvitne sad. Veď zas nás cestou k večnému blahu, Nech viery žiare ustúpi chlad. Daj svojho ducha na kosti suché, Nech život všade zrieť, Pane, daj, Prebuď aj uši k slyšaniu hluché Národ svoj verný poprebúdzaj.

            Nech, Pane, v našich príbytkoch znova Tvoj sladký mocne zaznieva hlas, Daj priechod všade milosti slovu Zástupy  vierou v Ježiša spas, Národ sme, semä tých, ktorí mreli Za pravdu Tvoju v živote tom A ktorí túhu jednu len mali Bys´ Ty len vládol ich potomkom.

            Ó, drahý Bože, viď naše strasti, Čuj prosby naše za národ náš. Prečo má bujnieť hriech v jeho vlasti, Prečo ho deptať dial Satanáš? Ach, pane drahý, Národ náš milý Pohrdol pravdou V nešťastí tom. Nehľada Teba, nezná Ti sily, Ó, vráť sa k nemu, osláv sa v ňom.

(9)       (Sláva) Pod tvojou, hľa, slávnou klenbou stojím, Cítiac tisíc svetov nad sebou, Hluku vzdialený tu srdce kojím Spolnej piesne svätou velebou, Že sú Tvoje totie neba stany, Tvojím staň sa! Vznikla obloha, Bratia moji, že sú nebešťania Úloha že moja od Boha.

            Tebe ústa moje Tebe znejú, Ktorého ruka hviezdy rozsiala. Ktoré sa tam v priestranstve tom chvejú, Behom, ktorý ona merala, Vodiac ich v ňom všetkých vôkol seba, Ako priateľ verný priateľa, Zbory nebies, ktoré tvorcu k chvále, Vedú tiché plesy veselia.

            Kto by sčítal tvory všetkým svetom, Z ktorých úst znie chvála široko, Až tam k chrámu slávy, kde ťa letom Prudkým vzýva  Seraf vysoko; Jeho zlatá Harfa ľúbym zvukom Pred tvojím sa trónom rozlieha A spev žalmov svatých valným hlukom Odo slnca k slncu obieha.

            Z prachu velel vzťať mi s ľudskou tvárou V tejto nízkej sveta končine, Ale duchu ráčils dopriať darov, K múdrosti  um,  srdce K nevine. Nuž, tak, duša, vzdaj mu city vďačné, Že ťa zvolil k vyššej bytosti, Z prachu niekdy preletieť máš večne Do lepšieho sveta radosti.    Ján Kollár

(10)         (Búrlivá.) Keď nás búra napadá, Husté mračná zo všetkých strán. Všetko strachom uvädá, Že sa zatmel nebeský stan. Ty bdieš vtedy jedine, Ako neba Pán i zeme, I Ťa vyzná každé plemä V takej strachu hodine.

            Tak i ja keď valia sa Na mňa mračná cez neresti, Až sa zem tým otriasa Jak by sama od bolesti, Dúfam v teba, Otec môj, Veriac, že ma neopustíš, Na mňa zlého nedopustíš, Duch Tvoj, prosím, pri mne stoj.

            Moje búrky mnohé sú, Do biedy i do nemocí Neraz ony donesú Nepokojné vo dne v noci, Ale v svojej potrebe I modlitbou ja novej sily Nadobúdam, Otec milý, S potešením pri Tebe.

            Ach, len nech si nezúfam, Bože v svojom utrpení, V ňom mi obstáť pomôž sám Hoc i v ťažkom pokušení, Tys´ mi sčítal vlasy tiež, Keď i raníš, liečiš zase, Pomáhaš mi v každom čase, Žitie moje spravuješ.

J. SEBERINI

(11)         (Žalostivá). Ó, kvíľ mi, Spev, a rozpni krídla. Preleť sveta končinami. Vytrhni ma z múk tohto bydla Som zovrený, hľa, krízami. Peklo priepasť otvára tu Pán kráča v žertvu prasvatú.

            Zem  trasie sa, hľa, slnko hasne, I obloka sĺz prúd roní, Hroby, hľa zývajú úžasne, Skonáva Pán, hlavu kloní. Zmierenia oltár Kríž je ten, Krvou Jeho, hľa, pokropen.

            Duch môj, Bože, hľa, tamto patrí, Na bok ten, na sväté rany, Akým sa žiaľom srdce jatrí, Že Boh-človek utýraný, Nebeské brány zavreté, To spôsobil hriech na svete.

            Preto, hľa, pod ten kríž padám ja, Pohliadni očma vernýma, Ducha v smrti, keď raz oddám ja, Do raja svojho prijmi ma, Som hriešny, avšak umrieť chcem S vierou: svatý že povstanem.

            A už smelo, hľa, možno i mne Vstúpiť tmavého do hrobu, Už strach nemá viac miesta pri mne, Nespôsobí hriech nezdobu, Vyviedla ma zo záveja Viera, láska i nádeja.

Dr. KAROL KUZMÁNY