Tento dokument doby je výber z propagačných materiálov, ktoré od roku 1952 začali vydávať osvetové strediská, ktorých úlohou bolo vytláčať náboženstvo a cirkev na okraj spoločnosti. Sú dôkazom systematickej a cieľavedomej práce, ktorú komunistický režim venoval ateizácii. Sú zároveň svedectvom, že prioritnou úlohou osvetových stredísk nebolo šíriť osvetu, ale marxistickú ideológiu a viesť protináboženský boj.

Pripravil MICHAL ZAJDEN

 

Spoločnosť, budujúca socializmus na vedeckých základoch, je zásadne v nezmieriteľnom rozpore so všetkými prejavmi idealizmu, považuje tieto prvky za ideologické prežitky, t. j. za také, ktoré nie sú schopné upevňovať a formovať narastajúce socialistické výrobné vzťahy, ale naopak sú týmto na škodu.

Stojíme pred úlohou rozpracovať otázky boja proti prežitkom v jednotlivých oblastiach duchovného života u nás: na úseku mravnom, estetickom, náboženskom, politickom a právnom, filozofickom a vedeckom. Táto úloha je dôležitá preto, aby sme neboli v boji s prežitkami vystavení živelnosti a aby terén boja nevolil ideologický nepriateľ, čo vždy komplikuje a predlžuje život prežitkov.

Ideologické prežitky prejavujú sa v najmasovejšom meradle vo forme náboženstva. V tejto oblasti stojíme pred zvlášť ťažkými úlohami, lebo vzhľadom na charakter náboženstva stojíme pred úlohou likvidovať celú jednu formu spoločenského vedomia, keďže táto oblasť duchovného života spoločnosti je možná len v idealistickom chápaní, čo sa v ostatných oblastiach nevyskytuje. Je teda prirodzené, že otázkam náboženstva treba venovať zvýšenú pozornosť.[1]

Potvrdilo sa, že porušovanie zásady názorného presvedčovania a dobrovoľnosti predlžuje život prežitkom a že všade tam, kde po starej spoločnosti ostalo nám dedičstvo nelikvidovanej právnej inštitúcie, nesmieme túto násilne likvidovať, ale musíme bojovať presvedčovaním proti zastaraným náhľadom. Musíme bojovať o človeka, nie proti človekovi, nehnať spojenca mnohokrát na opačnú stranu.

Dvojnásobne to platí pri likvidácii náboženských prežitkov, ktoré vo svojom celku sú zvrátené  a znemožňujú u nimi zaťažených aj snahu o správne chápanie mnohých dôležitých javov v prírode a spoločnosti. Ako antagonistické vedeckému nazeraniu na vývoj prírody a spoločnosti sú neschopné pozitívne slúžiť socialistickej základni.

Metódu solídneho názorného presvedčovania u náboženských prežitkov treba zdôrazňovať preto, lebo ide o likvidáciu celej jednej formy spoločenského vedomia, ktorá rôznou intenzitou ovláda masy ľudí, mnoho ráz naoko nábožensky vlažných, s náboženstvom vyrovnaných, oddaných budovateľov a stúpencov komunizmu. Náboženské prežitky sú preto mnoho ráz nečakane vážnou hamovkou. Pretože majú omnoho hlbšie historické korene ako prežitky právne a hospodársky efekt – dôležitý činiteľ pri demaskovaní škodlivosti prežitkov – nie je tak bezprostredný, ako je to pri opúšťaní alebo dobrovoľnej likvidácii prekonanej právnej inštitúcie, metóda názorného presvedčovania v prípade náboženstva je omnoho ťažšia. Nebezpečie skĺznutia na cestu dekrétovania, a teda prenasledovania, je ďaleko väčšia ako v prípade prežitkových náhľadov kapitalistických právnych inštitúcií.[2]

Prežitkami po socialistickej revolúcii stávajú sa bezvýnimočne predsudky, zvrátené náhľady všetkého druhu a im zodpovedajúce inštitúcie, lebo nová socialistická spoločnosť stavia zásadne na pravdivých vedeckých náhľadoch.

Prežitkovou po socialistickej revolúcii stáva sa teda celá náboženská forma spoločenského vedomia, lebo zvrátené náboženské náhľady, tak ako všetky idealistické náhľady, nie sú schopné upevňovať a pozitívne formovať socializmus budujúcu spoločnosť.[3]

Úlohou diktatúry proletariátu je urobiť všetko, aby zabezpečila únosný, organizovaný proces likvidácie náboženstva, aby zbavila spoločensky pokrok brzdy, ktorou sú zvrátané náhľady a im zodpovedajúce inštitúcie.[4]

Diktatúra proletariátu na poli likvidácie náboženských náhľadov vedie občanov po reálnej ceste, vedomá si, že náboženské náhľady možno úspešne oslabovať a likvidovať len v ruka v ruke s postupujúcou likvidáciou materiálnych podmienok pre ich život a že opustenie tejto cesty v každom prípade znamená spomalenie tempa likvidácie náboženstva. Sledovanie a usmerňovanie procesu likvidácie náboženstva, prebiehajúce v harmonickom súlade s operáciami v základni, je nevyhnutné, ak chceme, aby neprichádzalo k zbytočnému predlžovaniu života náboženských prežitkov.

Opustenie reálnej cesty, majúce za následok zbytočné predlžovanie života náboženských prežitkov, môže byť zapríčinené dvoma protichodnými javmi:

  1. Vtedy, keď odumieranie života prežitkov by bolo ponechané živelnosti, keby sa zabudlo na to, že vedomie ľudí zaostáva za ich spoločenským postavením a keby sa vychádzalo z falošného predpokladu, že budovanie beztriednych výrobných pomerov pôsobí ihneď automaticky na zmenu vedomia a úmerne zmenám v základni postupne oslabuje a likviduje zvrátené náboženské náhľady, t. j. keď úspechy, dosiahnuté v oblasti hospodárskej, by sa sústavne nevyužívali pre názorné vysvetľovanie a propagovanie správnosti materialistického svetonázoru.
  2. Vtedy, ak život predsudkov by sme chceli umele skrátiť nátlakom /násilnými pokusmi o likvidáciu, obmedzovaním/ proti príslušným inštitúciám, zodpovedajúcim živým, neprekonaným ešte náboženským náhľadom, t. j. ak by sa zabudlo na metódu názorného objasňovania harmonicky zosúladeného s odstraňovaním materiálnych podmienok, udržujúcich a podporujúcich život náboženských náhľadov.

Jedinou správnou metódou, zabezpečujúcou po socialistickej revolúcii včasnú likvidáciu prežitkov, je metóda názorného presvedčovania pracujúcich más, zameraná na likvidáciu zvrátených náhľadov, nie na likvidáciu inštitúcií. Človek, ktorý sa zbavil náboženských predsudkov, je ľahostajný k inštitúcii zodpovedajúcej predsudkom. Náboženská inštitúcia pri masovom opustení príslušných náhľadov prestáva  byť problémom, likviduje sa sama pre nezáujem, pretože sa nepoužíva.[5]

Keď roľník chce prosiť Boha za dobrú úrodu, keď v prípade mokra, alebo sucha, moru hydiny a pod. je presvedčený o potrebe modlitby, keď chce ísť za tým účelom na púť a tam sa vyspovedať, neurobíme mu kázeň o hlúposti jeho počínania a o neexistencii Boha, v ktorého verí. Neprekážame mu, aby išiel na púť a tam sa vyspovedal, nerobíme opatrenia na železnici, aby sa tam nedostal, nezariaďujeme, aby na púti nenašiel kňaza, ale dbáme, aby sa roľníkovi, nikto nevysmieval, ani umele neprekážal v jeho putovaní – ale ani mu pri tom nepomáhame. To neznamená, že sme k náboženským náhľadom roľníka ľahostajní… Na základe úspechov z dennej praxe presvedčujeme roľníka o neužitočnosti a nesprávnosti náhľadov, podľa ktorých duchovné je nadradené a určujúce hmotnému, na názorných príkladoch z praxe presvedčujeme ho o pravdivosti vedeckého materialistického svetonáhľadu, v ktorom nie je miesto pre Boha v žiadnej podobe.[6]

Kultúrnovýchovná činnosť diktatúry proletariátu na poli masovej ateistickej výchovy je schopná zaznamenať pozitívne výsledky len za predpokladu, že sa organizovanie opiera o úspechy, dosiahnuté v hospodársko-organizátorskej oblasti diktatúry proletariátu, že na týchto pozitívnych výsledkoch demonštruje správnosť marxistického náhľadu o prvotnosti a určujúcej funkcii hmotného duchovnému.[7]

Solídne názorne presvedčovanie slobodného človeka o nadradenosti a určujúcej funkcii materiálneho duchovnému, to je základný predpoklad úspešnej marxistickej ateistickej propagandy.[8]

 

SMERNICE O POSTAVENÍ A ÚLOHACH ZBOROV PRE OBČIANSKÉ ZÁLEŽITOSTI SCHVÁLENÉ UZNESENÍM VLADY SSR Z 28. 3. 1973

PREAMBULA

Účinná výchova socialistického človeka vyžaduje v súlade s rezolúciou XIV. zjazdu KSČ jednotné ideovo-politické pôsobenie všetkých orgánov a organizácií našej spoločnosti. Pri tomto pôsobení nadobúda stále väčší význam politicko-výchovná úloha národných výborov, ich úsilie o to, aby sa neustále prehlbovalo socialistické uvedomenie občanov. V rámci tejto úlohy popredné miesto zaujíma svetonázorová výchova pracujúcich, zameraná na formovanie nového socialistického človeka, aktívneho tvorcu novej spoločnosti oslobodeného od náboženských prežitkov.

Vo svetonázorovej výchove významné miesto majú národné výbory, ktoré zabezpečujú, aby dôležité udalosti v živote občanov a ich rodín prebiehali v dôstojnom spoločenskom rámci, aby občianske obrady a iné občianske slávnosti, ktoré sa pri príležitosti týchto udalostí usporadúvajú, boli na vysokej ideovej a kultúrnej úrovni, aby tým prispievali k zatláčaniu náboženských prežitkov v osobnom a spoločenskom živote.[9]

 

ZÁKON Z 9. JÚLA 1959 Č. 52 ZB. O OSVETOVEJ ČINNOSTI (OSVETOVÝ ZÁKON)

Základné ustanovenie

§ 1
Základné ciele osvetovej činnosti vyplývajú z cieľov socialistickej kultúrnej revolúcie. Obsahom osvetovej činnosti je najmä sústavné šírenie vedeckého svetového názoru, boj proti buržoáznym ideológiám a proti prežitkom v myslení ľudí, vysvetľovanie a presadzovanie politiky Komunistickej strany Československa a smerujúcej k dovŕšeniu výstavby socializmu a k upevneniu svetového mieru. Osvetová činnosť prispieva k zvyšovaniu všestranného vzdelania pracujúcich, k výchove umením a k vytváraniu podmienok pre bohatý kultúrny a spoločenský život.

§ 2
Socialistická osveta je životnou potrebou nášho ľudu, základom jej rozvoja je dobrovoľná a iniciatívna činnosť pracujúcich.[10]


 

[1] Inštruktážne príručky pre osvetových pracovníkov; príručka č. 83; Dr. Felix Vašečka; Osvetovou prácou proti prežitkom minulosti; študijný materiál pre seminár; Osvetové ústredie;  Bratislava, 1957; str. 1.

[2] Inštruktážne príručky pre osvetových pracovníkov; príručka č. 83; Dr. Felix Vašečka; Osvetovou prácou proti prežitkom minulosti; študijný materiál pre seminár; Osvetové ústredie;  Bratislava, 1957; str. 35.

[3] Inštruktážne príručky pre osvetových pracovníkov; príručka č. 83; Dr. Felix Vašečka; Osvetovou prácou proti prežitkom minulosti; študijný materiál pre seminár; Osvetové ústredie;  Bratislava, 1957; str. 40.

[4] Inštruktážne príručky pre osvetových pracovníkov; príručka č. 83; Dr. Felix Vašečka; Osvetovou prácou proti prežitkom minulosti; študijný materiál pre seminár; Osvetové ústredie;  Bratislava, 1957; str. 41.

[5] Inštruktážne príručky pre osvetových pracovníkov; príručka č. 83; Dr. Felix Vašečka; Osvetovou prácou proti prežitkom minulosti; študijný materiál pre seminár; Osvetové ústredie;  Bratislava. 1957; str. 42 – 43.

[6] Inštruktážne príručky pre osvetových pracovníkov; príručka č. 83; Dr. Felix Vašečka; Osvetovou prácou proti prežitkom minulosti; študijný materiál pre seminár; Osvetové ústredie;  Bratislava, 1957; str. 43.

[7] Inštruktážne príručky pre osvetových pracovníkov; príručka č. 83; Dr. Felix Vašečka; Osvetovou prácou proti prežitkom minulosti; študijný materiál pre seminár; Osvetové ústredie;  Bratislava, 1957; str. 44.

[8] Inštruktážne príručky pre osvetových pracovníkov; príručka č. 83; Dr. Felix Vašečka; Osvetovou prácou proti prežitkom minulosti; študijný materiál pre seminár; Osvetové ústredie;  Bratislava, 1957; str. 45.

[9]  Vademecum osvetového pracovníka; PhDr. Samuel Bakoš; Osvetový ústav; Bratislava, 1987; str. 97.

[10] Vademecum osvetového pracovníka; PhDr. Samuel Bakoš; Osvetový ústav; Bratislava, 1987; str. 38.