ZA DR. JÁNOM  VANOVIČOM

Skončila sa životná púť vzácneho slovenského pútnika a mnohoraká úcta zastavuje sa dnes pri jeho rakve, aby ju odprevadila na miesto večného odpočinku.

Zastavujú sa tu priatelia, cirkevníci, korporácie, spolky, inštitúcie, aby sa lúčili na tejto poslednej jeho zastávke a pripomenuli si hoci len letmo, že nielen vysoký vek dožičil nášmu zosnulému Boh, ale i dosť síl, dosť odvahy, dosť vytrvalosti, aby dlhú životnú púť naplnil bohatou a mnohostrannou činnosťou.

Slovákom bol.

Tak sa narodil a tak žil. Niet vyššej charakteristiky – i keď si Jána Vanoviča ktokoľvek bude privlastňovať viac alebo menej, základnou črtou jeho života bola slovenskosť a všetko ostatné v jeho konaní nadväzovalo sa na tento základný motív, a nič z jeho počínania nemožno odlučovať od tohto vzácneho prvku jeho charakteru.

Všade a vždy ostal Slovákom: i vtedy, keď to nebolo úlohou ľahkou, a všade, kde ho povolala povinnosť, úcta, dôvera a očakávanie.

Slovákom bol a ako Slovák nemohol si nevšímať najpodstatnejšie veci v národnom živote, nemohol obísť oblasť kultúrnu tak, aby ho nezaujala a nezískala svoj podiel od neho a nepostavila ho do popredia.

Ako dlhoročný aktívny predseda Matice slovenskej zanecháva v nás pamiatku človeka rozvahy a objektivity z búrlivých zhromaždení, z búrlivých bojov o slovenské slovo a slovenskú pravdu, nezabudli sme na energické predsednícke slovo v časoch 12. mája a v udalostiach, čo potom nasledovali v živote Matice slovenskej.

Matica slovenská so širokým svojím členstvom a širokou činnosťou prišla sa sem pokloniť svojmu predsedovi a pripomenúť, že dokončené dielo nie je smutná vec i keď sa smrťou nazýva, že smrť je nie smutná, keď život nebol smutný, nebol prázdny, keď život nebol daromný.

Slovenské národné múzeum, Muzeálna slovenská spoločnosť lúči sa so svojím dlhoročným činným členom výboru, Ústredie slovenských ochotníckych divadiel a celá ochotnícka rodina slovenská stráca starého a úprimného priateľa, ako ho strácajú aj iné kultúrne spolky.

Slovákom bol a tým aj ostane. Na Martinskom cintoríne pribudne o jeden slovenský rov viac a v mene našich kultúrnych inštitúcií v tejto chvíli, keď sa klaniam slovenskej práci dr. Jána Vanoviča, iba sľubovať mi prichodí, že sa zastavovať budeme i pri jeho slovenskom rove.

Slovenská zem bude mu ľahká, lebo slovenský život bol mu blízky.

                                              

Dr. Ján Vanovič sa narodil v roku 1856 v Dražkovciach. Zomrel v roku 1942 v Martine. Bol dlhé roky právnikom a aktívnym členom SNS. Ako člen generálnej rady ECAV sa aktívne podieľal na osamostatnení ECAV od uhorskej evanjelickej cirkvi. V rokoch 1921 až 1939 bol generálnym dozorcom evanjelickej cirkvi. Zastával tiež funkciu predsedu znovuobnovenej Matice Slovenskej.

MICHAL ZAJDEN