Z korešpondencie Ivana Kadlečíka Júliusovi Vanovičovi

 

Košice 8. február 1968

Priateľ môj,

iste už máš po skúške a iste Ti dobre dopadla, preto si dovolím Ťa trochu otravovať. Ide o to: práve som napísal žiadosť na litfond o štipendium na 3 mesiace na Hurbana. Spomínam tam, že pracujem aj a najmä pre Mladú tvorbu a napadlo mi, či by ste z redakcie nemohli dať, poslať na litfond  čosi ako doporučenie, aby mi poskytli štipendium. Mohol by si to urobiť? Som teraz, ako vieš,  v zlej situácii a toho štipka by mi azda pomohlo aspoň na chvíľu sa spamätať, urobiť niečo pre literatúru a dať si do poriadku zdravie i osobné veci. Aj mi napíš, čo a ako a dokedy mám urobiť niečo, najmä tú úvahu o lit. postave, pre Vás. Inokedy napíšem Ti viac.  Ďakujem a srdečne Teba i všetkých v red. pozdravujem,

Ivan

 

Košice 9. apríla 1968

Priateľ môj,

srdečne Ťa zdravím a k narodeninám Ti prajem veľa dobrého ovzdušia vonkajšieho a vnútorných dispozícií, aby si mohol ďalej pokračovať v práci, ktorú robíš pre tento národ a jeho literatúru. Popri tomto prianí mám aj inú vec, „služobnú“: poslal si mi toho Lenča na recenzovanie, prečítal som ho a akosi sa neviem primäť k napísaniu. A tu deus ex machina – vpadol do mojich rozpakov Baginov list, v ktorom píše, že Lenčo mu doniesol do nemocnice svoju knihu, že ju prečítal a je mu ako Žilinčanovi veľmi blízka a že asi o nej niečo napíše, že by rád napísal pre MT. Myslím si, že by to mal napísať Albín a preto Ťa prosím, napíš mu, aby urobil tú recenziu; on nevie, že si to pýtal odo mňa, ani mu to vari nevrav. Jeho adresa je: A. B.,  Rajecké Teplice, liečebný dom Malá Fatra, interné odd. Nuž tak. Ja by som chcel teraz porobiť niečo s Hurbanom. Okrem toho mám problémy s presunom svojím do Martina;  vyzerá to tak, že s Krokom nebude nič dobrého, nuž idem het. Ako vidíš, píšem z Košíc – skočil som sa sem pozrieť a na V. noc idem zasa do Levíc a zabehnem vari aj do Martina. Čo ďalej s esejami o lit. postavách? Mám absurdný nápad: zaujíma ma postava sv. Pavla, či Pavla z Tarzu, hoci to nie je literárna postava v bežnom slova zmysle. Ale je to zaujímavé:  veď Biblia je predovšetkým geniálne lit. dielo, či diela, na nich stojí naša civilizácia aj s marxizmom a ateizmom včítane; a Biblia sa obchádza, alebo sa k nej nenachádza správny prístup – o tom by bolo treba niečo povedať. No a Pavol z Tarzu je najživotnejšia, najľudskejšia, najsúčasnejšia atď. postava Nového zákona, jeho problémy sú i naše, z Pavlových princípov, postulátov, či existenciálnej situácie vychádzal alebo na nej stál burič a génius Luther (a Lutherova situácia sa denne mysticky či mýticky opakuje), Hurban, aj u Krčméryho sú rezonancie. No nič, veľmi sa to predbežne nehodí, zdá sa mi, pre cyklus MT, no ak budem vládať, napíšem niečo o Pavlovi – a potom uvidím, čo s tým. Ozaj – pošli mi, prosím, Hurbanovu Úniu, potrebujem ju k eseji o Hurbanovi, ktorého si vážim. Ešte raz Ťa srdečne zdravím,

Tvoj Ivan

Tak čo urobíme s reformou luteránskej cirkvi? Nezabudni.

 

Košice 17. mája 1968

Priateľ môj, srdečný pozdrav Ti. Dostal som Úniu i list a snažil som sa s Tebou spojiť telefonicky – čo sa mi nepodarilo, ba kdesi som počul, že Vám tam premenili čísla telefónov, nuž radšej píšem. Ak máš nové číslo tel. – daj mi vedieť. Naposledy som Ti vravel, že sa mi podarilo nájsť v Martine výmenu bytu, rýchlo bolo naisto dohovorené, dali sme v zamestnaní výpoveď atď. A zrazu si to tá baba rozmyslela, byt nemení a my sme nahratí. Robíme pokusy získať cez  Maticu  niečo, ukazuje sa družstevný byt, no šance máme minimálne, a ak áno, nebude to skôr ako o rok. Isté však je, že 1. júna musím nastúpiť v Matici – a som na ulici. Preto sa obávam, že opäť budem potrebovať Tvoju ochotu a dobré porozumenie; totiž – na prechodný čas, kým niečo nezoženieme, keby sa s Tvojou pomocou našli nejaké dve izby v Dražkovciach ako podnájom, ktorý by som riadne platil a kde by som mohol so svojou rodinou hlavu skloniť, či už dovtedy, kým dostanem družstevný, alebo kúpim rodinný domček. Kúpil by som aj rodinný domček, keby si náhodou, ako domáci, o nejakom vedel, pravdaže, najlepšie v Martine. Spomínal si svojho bratanca, že by nás mohol na čas prichýliť… Nuž teda takéto starosti máme. Mohol by si zatelefonovať, v sobotu alebo v nedeľu večer, ak toho dovtedy dostaneš. Píšeš, že koncom mája ideš do Martina, kedy? Ja budem v Martine pár dní od 27. mája – dobre by bolo sa tam stretnúť, napíš, či budeš doma. Chcem sa tam po niečom poohliadať. Ak mi budeš písať, v Košiciach sme do 24. mája, potom mi treba písať na adresu Matice: prosím Ťa, oznám to aj v redakcii, aby mi do Matice poslali honorár z 5. MT a pod. Inak s Krokom je koniec, už nebude nič a ak bude, to iba vtedy, ak sa podarí milostným géniom niečo urobiť: chytajú sa toho, ale majú veľmi maličké reálne predpoklady. Bagin je naďalej v nemocnici – už v Olomouci. 11. júna sa mu narodila dcéra Oľga. Spomínaš Bartha z Kalicha; neviem o tom; napíš, ako sa to presne volá, chcem si ho objednať. Vítam veľké plány, ktoré máte v MT od sept. O tom Pavlovi som už zapochyboval, je to strašne ťažké. No mám už niekoľko poznámok o Kristovi, čo je pravda ešte ťažšie. Lenže tu by nešlo o komplexný obraz, iba taký osobný pohľad, čím je on pre mňa, dnešného, v podstate nenáboženského človeka. No to by mohla byť vari aj anketa, ako svojho času Etika kritiky, tak, že by sa viac ľudí subjektívne vyjadrilo, čo si myslí o Kristovi; rád by som sa pridal. Je to otázka živá, obchádzaná a nesprávne interpretovaná ako marxistami, tak aj inštitucionalizovanými kresťanmi. Čo je teda Kristus pre mňa, moderného človeka, čo si o ňom myslím bez predsudkov a tradičných dogiem. Nuž pouvažuj.

Veľmi srdečne Ťa zdravím. Pokús sa so mnou čím skôr spojiť, ďakujem.

Ivan

 

Martin 21. 2. 1969

Milý môj,

dúfam, že sa držíš a že aj píšeš. Ja sa tiež snažím držať sa, hoci som mal niekoľkodňovú pitnú prestávku a porobil som zopár prieserov. Koľko hriechov unesieme? No. V Blave si sa na nás vykašlal, ale nerob tak furt a napíš úvahu o Čajakovej knihe, čitatelia MČ čakajú na Tvoje múdre slová. S tou anketou o Matici je to horšie – už sme ju uzavreli. Ale teraz idem robiť ten seriál úvah o národnom charaktere, o slovenskosti, rád by som bol, keby si sa k tomu vyjadril, veď sú to veci, ktoré nás znepokojujú. Na Slovákov som zo dňa na deň nasratejší. A poraď, ako na to, kto by mohol na túto tému písať – a pomôž. Honoráre si už iste dostal – zmätkovala učtáreň. Pieseň budeš mať v 5. čísle, pošli ďalšie, prosíme. A odpusť nám naše hriechy. A píš nám.

Srdečne zdravím,                                                                                                                        Ivan

A príď do Turca!

 

Martin 11. august 1969

Bračok, čože sa neukážeš v Turčianskej záhradke? Zabúdaš na krajinu svojho detstva a predkov! Ani si nič nenapísal pre MČ, a všeličo si posľuboval! A to nie je hocijaký časopis! Prídi konečne, nech sa povyprávame! A dohodneme, čo by si nám napísal. Dal si mi tú česť, aby som napísal  do matuškovského zborníka, lenže ja som nehodný služobník boží a nie som ani taký múdry. Pravdaže, rád by som napísal! Len čo? – keď nič neviem. Budem sa snažiť napísať, ale sa musíme o tom porozprávať. Času mám málo pri týchto zmätkoch redakčných, robíme si, robíme novinky a nevieme nikdy, čo bude zajtra v tejto posratej dobe.                                                                                                                                                   

Srdečne                                                                                                                                          Ivan


Martin 15. júna 1970

Július,

už je to tu: primitívi nás zase kopli, tentoraz trafili presnejšie. Winklera, mňa a perspektívne aj Hrúza kopli do riti, tak, že Winkler  sa zastavil až v Lif. archíve, ja zatiaľ doma. Redakciu preberá Frant. Laššuth et comp. Zatiaľ len toľko. Píšem však preto, aby som zadosťučinil vnútornej slušnosti: vďaka za spoluprácu, rady a podporu – aj skrze ne bol časopis tým, čím bol. Tak ahoj a ukáž sa v Turčianskej.

Ivan

Bratre, ešte Ti nemôžem nenapísať novú skúsenosť s MS: vrcholná národná kultúrna ustanovizeň používa policajné metódy a porušuje listové tajomstvo. S Tomášom sme pri balení redakcie posielali viac takýchto listov úradnou poštou. Skoro všetky nám vrátili a niektoré (napr. P. Števčekovi) otvorili!!! Teraz to všetko posielam súkromne. O tempora…!