MICHAL VALČO – KATARÍNA VALČOVÁ: Teologické posolstvo Lutherovej reformácie a výzvy súčasnej doby.  EDIS – Žilinská univerzita v Žiline 2012, 415 s.

V akademickom roku 2012/013 vydala Žilinská univerzita pozoruhodnú monografiu, ktorej autormi sú evanjelickí kresťania a teológovia, manželia Michal a Katarína Valčovci. V Úvode knihy autori formulujú dve konštatovania, ktoré zároveň možno vnímať ako výzvu. Autori implicitne adresujú cirkvi výzvu, smerujúcu k zodpovednému reflektovaniu modernej doby, konštatovaním, že „pred evanjelickou cirkvou stojí naliehavá úloha čerstvým spôsobom sformulovať teologické posolstvo reformácie v konfrontácii s meniacou sa spoločenskou klímou“ (s. 21). Zároveň dodávajú, že cirkev nemá len živoriť, „ale sa aj rozvíjať v súlade so svojím pôvodným poslaním,“ pričom má „siahnuť hlboko ku svojím vieroučným a bohoslužobným koreňom a pritom zároveň doširoka otvoriť oči, aby bola schopná vnímať zmeny na kultúrnej a spoločenskej úrovni a náležite na ne reagovať“ (s. 21  – 22). Azda aj z tohto dôvodu kniha nie je zostavená, podľa slov autorov, historicko-deskriptívne a ani historicko-analyticky, ale jej cieľom je „premostenie histórie a systematickej teológie so súčasnou dobou“ (s. 24).

Okrem Predhovoru a už spomenutého Úvodu sa kniha člení na tri obsahovo bohaté kapitoly, zavŕšené pomerne neštandardne obsahovo objemným a spletitým Záverom, ktorý by mal byť skôr štvrtou kapitolou.

Prvá kapitola (s. 25 – 71) sa snaží odpovedať na otázku „Kto bol Martin Luther?“ Autori pútavým spôsobom dešifrujú osobu Luthera a vidia ho ako pútnika na ceste a ako učiteľa cirkvi. Venujú sa tu aj udalostiam po Lutherovej smrti, teologickým dišputám a sporom, ako aj neľahkej tvorbe evanjelických vyznaní, ktoré vznikali v napätých vzťahoch a za nepriaznivých okolností. Exkurz do udalostí má vecne deskriptívny a informačný charakter.

Druhá kapitola (s. 72 – 214) sa venuje teologickému posolstvu Lutherovej reformácie. V kapitole sa hovorí o význame Písma a kladie sa otázka vzťahu či polarity: „sola scriptura“ alebo „primát evanjelia“? Písmo sa chápe ako svedectvo o sebaodhalení Boha v dejinách. Dešifrovanie Písma sa uskutočňuje správnym rozlišovaním medzi zákonom a evanjeliom, čo je základným Lutherovým princípom. Lutherova teológia kríža, jeho antropológia, fundamentálna otázka ospravedlnenia, učenie o povolaní, o cirkvi, o bohoslužbe a o sviatostiach alebo otázka pôsobenia Božej milosti v človekovi sú nosné témy reformátora, ktoré nechýbajú ani v predmetnej kapitole. Tá končí Lutherovou kritikou radikálov a zhrnutím, ktorej predmetom sú charakteristické prvky luteránskej identity.

Tretia kapitola (s. 215 – 325) sa zacieľuje na výzvy súčasnej doby. Ekumenický aspekt je jedným z dôležitých bodov úvah, ktorý treba rozhodne len privítať. Z určitého pohľadu ju možno označiť ako významovo obohacujúcu a podnecujúcu. Autori sa venujú analýze modernej doby pričom veľmi dobre ozrejmujú aj formovanie protestantskej teológie. Neobišli ani odporúčania, ktoré pre súčasnú teológiu vyplývajú z faktu sekularizácie a postmoderny. Úvahy o sekularizácii by si však žiadali dôslednejšiu klarifikáciu pojmoslovia a následne zodpovednejšiu analýzu. Nezvratne pozitívnou skutočnosťou je vyššie uvedený fakt ekumenického prínosu nielen predmetnej kapitoly, ale aj knihy ako celku. Je sformulovaný do významného konštatovania, ktoré možno ponímať aj ako implicitnú výzvu: … ak je luteránska cirkev vo svojom vyznaní pravdivá, bude pracovať pre zmierenie a jednotu so všetkými kresťanmi – takéto jednanie je totiž prirodzeným vyjadrením jej podstaty, jej evanjeliovej identity“ (s. 318).

V Závere knihy sa autori sústreďujú na viaceré rôzne témy: poukazujú na Luthera ako pútnika, ktorý nasleduje Dobrého Pastiera, sústreďujú sa na tému Lutherovho teocentrizmu, venujú sa opodstatnenosti teologického jazyka. Ich pozornosť púta aj téma učenia o vykúpení, téma eschatológie v dimenzii Božej lásky, ako aj krátke zamyslenie nad úlohou teológie v sekularizovanom svete.

Kniha je veľmi zaujímavým a podnetným čítaním, ktoré rozhodne upúta aj nenáročného čitateľa. Zároveň je serióznym teologickým posolstvom, ktoré vzbudzuje náležitý rešpekt k predloženým myšlienkam a podnecuje k hĺbavej reflexii. Aj napriek drobným gramatickým chybám, niektorým metodologickým nejednotnostiam, ba až omylom, ako aj neúmyselným autorským pochybeniam, ktorým sa pri tak objemnom diele len ťažko vyhýba, kniha je vzácnym prínosom k rozvoju evanjeliového posolstva a vítaným stimulom k zdynamizovaniu hĺbavého ľudského ducha.