Zátišie za oknom

Prízemný februárový opar

viac vyjasňuje než zahaľuje

rannú rozpukanú biedu

s cinkajúcimi fľašami na chodníkoch

 

Rozpínajúci ľad prekresľuje

územné mapy chotárov

(čierne záhrady sú v nedohľadne)

unavená holubica odmieta

ideologickú interpretáciu

svojho letu nevyhnutného k prežitiu

 

Z cudzieho domu je vždy vidieť viac

ako zo svojho pavučinového okna

za ktorým sadá na smútočné oznámenie

prach a sivé vlasy

 

rozpor medzi privlastneným

a darovaným sa zväčšuje

 

 

Vrátené

Pred poslednými prázdninami

sa posúvajúca krajina

nečakane otvorí

 

Cesty vysypané štrkom zazvonia

neznámy vták odvisne vo vzduchu

a naprázdno zamáva krídlami

(vysilený bežec dobehne

svoju pozabúdanú minulosť

až pred cieľovou páskou)

 

Úpal na školskom dvore

vracia vymazané zábery

s uveriteľnou ostrosťou

 

Portugalské motívy

I

Atlantické čajky vysoko nad oceánom

ranní bežci v rozhýbanom piesku

utečenci so zaprášenými

pomarančovými vlasmi

obchádzajú pobrežné ležadlá

 

II

Lisabon počas dažďa

sochy moreplavcov prehĺtajú vodu

za dverami holičstva

opustené aristokratické kreslá

na vešiakoch vychádzkové palice

s hlavou kohúta hada morskej panny

 

III

Vertikálny výťah

nad kaviarenskými obrusmi novinami

rybími hlavami

vejúcimi africkými košeľami

 


Bez stôp

V nevyjasnenom aprílovom dni

je nevyhnutné zastaviť sa

dotknúť sa rastúceho dreva

odskakujúcej vody

 

Náhoda miesta a času

strom sa stavia proti toku potoka

prerieknutý mních s kamienkom v ústach

putuje dymiacou krajinou

 

V zrnitom aprílovom dni

sa každá výraznejšia stopa stráca

pred spálenými konármi

s nerozloženým odpadom

(vlákno zo zimnej slučky

sa zachytáva do vlasov)

Umenie útekov je stále nedokonalé

 

Nábrežia

Cez trepotajúce obrysy potkanov

cez zasklievajúcu hmlu a ožívajúce bábky

cez drôtené oká a sľubovanú lásku

cez polomŕtve telá pozostalých

cez nespavosť povädnutých zvodkýň

cez prítulnosť krúžiacich vlkov

cez zanikajúce prosby kazateľov

nestratiť svoju jedinú darovanú cestu

 

Do vetra

Kto má odvahu

pozastaviť sa nad vyvráteným stromom

vyčkávajúcim supom riečnym kameňom

posúvajúcim sa z leta do zimy

 

Kto má odvahu

obzrieť sa za spáleniskom

vyschnutým korytom rieky

nezmĺknutým utopencom

vynášajúcim z najhlbšieho dna

čoraz desivejšie správy

 

Sen

V rannej slabnúcej tme

mŕtvi napovedajú spiacim

trpezlivo a zrozumiteľne

 

ale vytrvalý dážď stiera

všetky štatistické omyly