Súčasná doba ponúka predovšetkým rýchlosť, zmätok, stres, naháňanie sa za čímsi, čo sa dobehnúť asi ani nedá, a tak prítomnosť tvorí zväčša chaotická vyprahnutosť. Prázdnota je však potenciál, ktorý možno vyplniť niečím, čo na nás od veky čaká, kedy sa už konečne zastavíme a umožníme mu to. A tak nám v tomto čase život ponúka na výber; hľadať nestále pseudoistoty, alebo nachádzať niečo hlboké, stále, nemenné. Onú silu, ktorá z nás ľudí robí duchovné bytosti. Pustatine dnešných dní kontruje tá najväčšia výzva, dovoliť si ten luxus – posvietiť si na iskierku nesmrteľného Ducha človečenstva, čo sa ukrýva v ľudskom srdci a rozdúchať ju v poriadny oheň. Opäť sa pokúsiť zasiať a nechať rozkvitnúť rajskú záhradu vzájomnej úcty a porozumenia medzi všetkými ľuďmi. Medzi každým tu, na Zemi, v kom bije srdce a kto rovnako dýcha, vdychuje i vydychuje dar života a lásky od Boha pod jedným spoločným Slnkom. Mnohí z nás tieto intenzívne pocity dotykov Boha preciťujú v modlitbách alebo meditáciách, v chrámoch, v prírode, rodinnom či priateľskom kruhu. Je úžasné, že sa o niečo také silné možno podeliť už aj v Slovenskom národnom divadle, akoby vracajúc sa k pôvodnej úlohe Thálie – povznášať Ducha.

Inscenované čítanie textovej koláže Džibránovych kníh (Ježiš – Syn človeka, očami ľudí, ktorí ho poznaliProrok, Prorokova záhrada) pod názvom Prorockého poznania Chalíla Džibrána v krehkom, jemnom a zvnútornenom podaní popredných umelcov Slovenského národného divadla Anny Javorkovej a Františka Kovára ponúka očistný zážitok (premiéra 29. 1. 2014, Modrý salón SND). Stretnutia s Ježišom z úst jeho priateľov a priateliek, obdivovateľov a obdivovateliek, ale aj nepriateľov a nepriateliek, to všetko nás vedie po ceste k sebe samému. Aký máme vzťah k tomuto veľkému Človeku všetkých čias? Čo v nás zanecháva stopa jeho obrovskej životnej výpovede, keď nám kázal tešiť sa a na našu radosť sa dokázal dívať z najvyššieho žiaľu… Bezpodmienečnou láskou prekonal smrť, ale nachádza nás dnes naozaj radostných? Uvedomujeme si, že s nami prebýva, tak, ako to sľúbil až do konca sveta v našich srdciach? A že sme to práve my, ktorí reagujeme na jeho skutok lásky svojimi životmi? Približujeme sa svojou láskou k nemu aspoň trošku? Dokážeme ľúbiť blížneho pre neho samého, pre to, aký naozaj je? Alebo sme s partnerom len preto, že pri ňom dokážeme ľúbiť seba viac, ako by sme to zvládli sami? A mnoho ďalších otázok otvára sa pri tomto spirituálno-divadelnom zážitku dvoch majstrov hereckého umenia pri hĺbavom tichu, ale aj hudbe Vladislava Šarišského. Umelci umocňujú nadčasové verše libanonsko-amerického spisovateľa a výtvarníka Chalíla Džibrána (1883 – 1931). Citujúc Miriam Kičiňovú (ktorá spolu s Valériou Schulczovou inscenačne upravila texty pre SND): jeho „zbierky Zlomené krídla, Záhrada či Prorok patria k nezabudnuteľným reflexiám lásky, priateľstva, viery a múdrosti. Prorocké poznanie je putovaním po ceste spirituálneho bohatstva, uvažovanie nad večným poriadkom vecí, nad láskou, ktorá má silu nanovo obnoviť všetky toky energie, a smrťou, ktorá je len odvrátenou časťou života.“

Kto si trúfa zastaviť sa v tomto rýchlom čase a pozrieť sa najväčšej výzve nachádzania čohosi, čo nás prevyšuje, čo je všade navôkol, a predsa je predovšetkým v nás, tak v Slovenskom národnom divadle ho pri tomto diele určite Duch pohladí po duši, inšpiruje a možno aj otvorí entuziazmu a radosti zo života.