BEŇO, JÁN: Snehom voňajú oblaky. Výber z poviedok.
Tretí zväzok edície Profily. Liptovský sv. Mikuláš : Tranoscius, 2013

Ján Beňo ponúka čitateľovi naozaj široký výber zo svojej doterajšej poviedkovej tvorby. Dvadsaťtri poviedok akoby posadil do imaginárneho vlaku, ktorý prechádza dejinami krajiny, ktorú miluje a ľudí, ktorí sú mu  blízki. Pri čítaní jeho príbehov si uvedomíte, že sú vizuálne aj akusticky vyvážené, že jazyk Beňových poviedok nesie príbehy jeho hrdinov ako vzácnu trofej, že jeho veľakrát bizarné postavičky sú ľudia z krvi a mäsa, hrdí v nešťastí a  šťastní svojím spôsobom, slobodní ako oblaky a krásni ako ľudia na plátnach Martina Benku. Už prvá poviedka Odnesiem si jedno túženie sa stáva ladičkou, ktorá určuje a dolaďuje jazyk jeho  kníh a pravdepodobne v tejto funkcii bola aj pri výbere jednotlivých próz, zaradených do knihy. Píše v nej o človeku, ktorý si nesie nenaplnené túžby ako jediný zmysel  svojho života. V poviedke Nad modrým svetom sa rozprávač  vezie „na bielom oblaku“, zhovára so svojou neprítomnou láskou,  no netuší, „kde sa vrátiť na bielom oblaku, či stojí za to niekde sa odtiaľ vracať…“

Poviedka Telegram  svojou kafkovskou inšpiráciou vybočuje z radu  predchádzajúcich i nasledujúcich próz, aby o to  intenzívnejšie evokovala  atmosféru strachu v živote spoločnosti. Poviedka V pohári nič neiskrí je cigánskou romancou, s dobre odpozorovaným cigánskym spôsobom života.  Poviedka Neďaleko moriek  je príbehom prvej lásky Petra a Márie, na prvý pohľad akýmsi potvrdením úslovia, že „stará láska nehrdzavie“, v skutočnosti  je  posolstvom, že ľudské šťastie je závislé od rozhodnutí, ktoré človek vo svojom živote urobí. „Peter“, vysvetľuje autor, „je ako zemiak v zemi“, zatiaľ čo Mária „…klop, klop, klop, ponáhľa sa na vysokých podpätkoch.“ Prečo odletela od Petra, s ktorým sa kedysi dobre cítila, prečo ho nepotrebuje a má svojho lekára? „Nič zvláštne,“ odpovedá pri stretnutí s ňou na jej otázku, ako sa mu žije. „Som tu, žijem a hrubnem, a okrem toho sa dakedy hádam so ženami a so starými chlapmi v maštaliach a ošipárni.“ Starý mládenec Peter bolestne prežíva svadbu svojej lásky  a zároveň odoláva  zvodom Silvie, Máriinej priateľky. Hlboko v noci, keď  svadba hučí a mumle ako mláťačka,“  odchádza. Pomaly kráčal domov a myslel na Máriu…

Poviedky Katarína,  Snehom voňajú oblaky a Na chrbte sa stretávajú v téme smrti. V prvom prípade je to smrť milovaného dievčaťa, v druhom smrť matky, zapríčinenej vodičom traktora, v treťom prípade bicyklistu. Synov imaginárny rozhovor s matkou počas súdneho pojednávania, v ktorom súd hľadá a nenachádza vinníka za smrť matky, vyústi do sebaobviňovania: „Keby len mŕtva, bože môj,“ rozmýšľa syn, „ale tak strašne mŕtva, nie raz mŕtva, desať smrtí sa na ňu vrhlo!“  A pokračuje: „Mňa je málo biť a trýzniť. Veľkú tabuľu, na ktorej je vypísaná moja vina, mali by všade nado mnou nosiť. V ústach mi vybuchovali slová, ale ich zvuk bol matný. Lenže ja som už nič nepovedal. Zaškrípal som zubami, keď som počul ten smiešny, nijaký rozsudok… Taký som ja, mama, slušný a chápavý… A zlý, tvoj nanič syn…“

Trojica poviedok Páni moji, Spievajú mládenci a Vyberanie hniezda patria dedine. Dedine po kolektivizácii. „Robota je veľká, človek pred ňou malý. Rozkladá sa, dvíha sa nad ním ako stoh… Len sa do mňa pusť, len si so mnou začni! Vyciciam ťa, zgniavim ťa, pagáč z teba spravím….“ To sú  Beňove presné i prísne definície dedinského života. Starý Mišík v poviedke Páni moji je vzdialeným  príbuzným Urbanových i Hronského roľníkov. A patrí k nim aj Ostrihoň, „sluha, baník a bližšie neobjasnený prisťahovalec do hlavného mesta“  z poviedky Vyberanie hniezda. Je prototypom človeka so „sedliackym rozumom“, figliara, ktorý dokáže prekabátiť svojho hosťa, profesora, lovca zvukov,  ktorý k nemu prišiel s magnetofónom v ruke nahrávať  Ostrihoňove  rozprávanie.

Poviedka Inštalácia  signalizuje blízkosť budúcich autorových úradníckych inšpirácií. Predtým však sa stretneme s azda najmenej pochopiteľnou tajomnou Beňovou poviedkou  Vianoce v mestečku a s rozsiahlou a tematicky pozoruhodnou  poviedkou Pretrhnutá púť. Vianoce v mestečku sú o konflikte medzi dvomi civilizáciami, poviedku Pretrhnutá púť môžeme  trochu nadnesene považovať za  neúspešný pokus človeka stúpiť druhý raz do tej istej rieky.  Rozpráva o bratovi a sestre, ktorí sa po novembrovom prevrate pokúšajú zinscenovať udalosť z konca vojny, na ktorej sa ako deti zúčastnili.  S nápadom prišla sestra, kvôli tomu prišla z Nemecka, kam pred desaťročiami odišla s budúcim manželom a medicínskym radcom,  ktorý ju teraz pustil k vode pre o pätnásť rokov mladšiu ženu. Ťažký pochod v daždi a v blate žena napokon vzdá. Ide  späť. Musí sa vrátiť. Musí, lebo je zapriahnutá do spomienok a tie ju zrazu ťahajú späť. „Mám rada nezvyčajné veci… Ten hrnčíčok z detstva… Ten, čo vypadol odkiaľsi, keď krava vychádzala na násyp. Taký pekný kvetovaný.“

„Nešla si predsa s nami, nebola si pri tom,“ pripomenie jej brat.

„Na tom nezáleží. A ty to nemôžeš pochopiť. Ja som z neho píjavala, len ja. Moja stará matka ho nemohla nechať Rusom… Mala som päť rokov, bože môj a moja stará matka ma milovala. Nikto ma nikdy nemal tak rád ako ona… Ja som chcela ísť a ísť. Po iných miestach. Zabudnúť na všetko, v čom žijem.

Beňove poviedky V uličkách mesta, Pri jazere, Nemocnica sú stručným záznamom príbehov, v ktorých zaujme prekvapujúca pointa.

Čerešničkou na torte sú poviedky z ostatnej Beňovej knihy Vlnenie. Mám na mysli ironicky konfrontačnú poviedku Minister Fjodorov i Slnečný kúpeľ,  vážnu a  emóciami nasýtenú poviedku Martin a Peter, ktorá viac ako poviedkou je úvahou nad predčasným skonom blízkeho priateľa. A nakoniec poviedka s kafkovskou príchuťou  Obleklo, rozprávanie o „zemiakovom chlapovi“, a najmä geniálny portrét Vinca Šikulu  Popod Hamrštíl cez Dubovú.

Beňov  poviedkový výber  sa podobá prieskumným hliadkam, pátrajúcim  po zmiznutých osobách, navštevujúcich  osamelých podivínov, nazerajúcich  do dvorov i do spální, odkiaľ vynášajú poklady, ktoré nie vždy zaujmú tých, čo nevedia rozoznať zlato od pozlátka.  Hľadači  zmyslu života a vychutnávači šťavnatých dialógov a opisov  prírodných scenérií si však pri ich čítaní určite prídu na svoje.

P. S. Súčasťou poviedkového výberu sú Rozhovory Jána Beňa, Kritické pohľady, Doslovy a napokon Ján Beňo na fotografiách.