KRÍŽ Z MOSTA
I vykročila naň
tá, čo schúlená plakala pod mostom.
Kde vystupuje dieťa plné bázne
pred nepoznaným dobrodružstvom
– ide mu oproti pojmúc sebou tmu.
Berie ho za ruku.
Kráča skúsene smerom,
z ktorého vzišli.
Vo svojom vnútri.
Smelo, opatrne
vnára sa do lona
rozsvecuje štafetu.
Pokračuje, kde prestala,
aby ju nakoniec
zmierená s brehmi
privyknutá zmyslami
s hlbokým švihom poznania
ako jedno
vystrelila z mosta do Hora
I mohla tak poslúžiť na všetky strany –

VODA
Vnorená slobodnými pohybmi vznášam sa
krotená živlom splývam a unášam sa
Som súčasťou sveta
embryom v bezpečí bruška svojej mamy
A voda dôstojne uvoľňuje cestu v dychu prúdu
z radosti spoločnej tvorby vesmírnej hmly
čo stiekla do oceánu hojnosti Zeme
energia sa s hmotou pobozkala
Povstala

BRÁNA
Aj keď vieš, aké to je
v temnotách povinného vnorenia
ovládaš telo i dušu
Duch volá, nech ho nájdu spolu.
Spojenie je však vzdaním sa.
Nechať ísť a veriť,
že je to tu v láske.
Pustiť, prijať, poddať sa
a vytvoriť čosi krásne
v pokore ku smrti.
Spočiatku aspoň odraziť
bozkom luny
svetlo, čo vládne nielen
na oblohe.
Preraziť tunel noci výčitiek,
smútku, hanby, strachu,
hnevu a vražednej zlosti.
Milostibažiac klopem na bránu
slnku novej radosti zo života.
Už presvitá. Skláňam sa.
Odpoveď echa je však rovnaká,
tam vonku je vnútro šíre.
Amen stále zreteľnejšie
zaznieva vesmírom.
S palmami v rukách
otvára sa dokorán
Joie de vivre
iba ak chceš
poroď sa

KOTVA
V oceáne žitia kotvím korene
pokojne a ticho prehlbujem vernosť
ku svojim snom
Všímavo dýcham život telu
vo vánku Lásky
bez potreby podmienok revanše
načúvam, odovzdávam a slúžim
v súcitnom ráde bez záchran
Objímam svoje chybné nedostatky
vkladám ich do koruny
bezpečia náruče Boha
čo premieňa všetok strach v silu kmeňa
Rozprúdi v zavlaženej palme miazgu milosti
Súzniem so stabilne ukotvenou loďou pravdy
v prístave spoľahlivej radosti
Teším sa spoločnej ctenej prítomnosti
v úprimnej nehe oddanosti k sebe
Usilujem sa priznať k zatúlaniu
Vzdávam sa kontroly
čo mi nepatrí
Raj ma vnára
hľadí po srdci
ľúbezne šepká
Vždy som to vedela

Učím sa
zodpovedne kvitnúť
na slávu Stvoriteľa

PLACEBO
Myšlienka slovom
a slovo telom
stalo sa.
V čo veríš
na Zemi zhutní sa
v hmote vzťahov objaví
Život je placebo
kúzlo spúšťaš si sám
Efekt je zodpovednosť tvoja
Výzva alebo útrapa skutku
podľa slobodnej voľby
Farby od Boha
miešaš si na obraz
obete, násilníka
svojej závislej palety
či na dielo človeka
čo svoj život slobodne miluje
maľuje rád
Otvoríš srdce, vyjasníš myseľ
Možno objavíš Lásku
voľne prístupnú
kdekoľvek spočinieš
Pýta sa ťa
Si celistvý, Adam?
Si celistvá, Eva?
Veríš mi, Tomáš?
Miluješ ma, Peter?
Vystavíš vďaku odpustenia zrkadlám
úplne všetkých spolupútnikov?
Pohliadneš do tváre Najvyššieho
aby si už splynul
bez dôkazov placeba?