1 PRVÉ ZASTAVENIE

Spev
Simone, staršia sestra,
Simone, mladšia sestrička!
Hľadím na tvoju tvár
v poslednej jari života,
v mysli sa s tebou vyberám
na cestu agónie.

Narodila si sa oveľa skôr než ja
a jedného dňa si odmietla starnúť.
Obdivujem ťa, zo svojho života
si spravila žiarivý let.
Prednosť však dostala smrť.

Čítanie
„Nič z toho, čo existuje, nie je absolútne hodné
lásky, milovať teda treba to,
čo neexistuje.“

 

2 DRUHÉ ZASTAVENIE

Zbor
Simone, staršia sestra,
Simone, mladšia sestrička!

Spev
Zvolila si si, že ponesieš svoj kríž.
Nie, viem, všetko nebola tvoja voľba.
Nezvolila si si, že budeš žena a židovka.
Žena vo svete, kde pre tvoje sestry
je tak málo miesta,
židovka vo svete, kde zúri
nenávisť k tvojmu plemenu.
Nezvolila si si
ani tú bolesť…

Zbor
Nikdy nehľadať
útechu…

Spev
Tú bolesť, čo ti zviera hlavu
malej školáčky aj detské ruky.
Tvoje drobné rúčky, pre ktoré si sa
hanbila za svoje telo aj si plakala.

Zbor
Nikdy nehľadať útechu,
keď ťa niečo bolí…

 

3 TRETIE ZASTAVENIE

Spev
Iná ako ty
by sa odvrátila od sveta,
starala by sa iba o vlastné utrpenie.
Ty si sa odvrátila od seba
a zahľadela si sa na svet.

Čítanie
Upriamiť pozornosť…

Spev
Byť čírym pohľadom, akoby tá,
čo hľadí, nebola ničím, akoby sa
chcela rozplynúť v tom, čo pozoruje,
rozplynúť, rozpustiť sa, zaniknúť.
Existovať iba v sústredenom pozorovaní sveta,
jeho vzdychov, jeho šepotov,
jeho ticha.

Čítanie
Vedieť načúvať tichu… Upriamiť
pozornosť na mĺkvotu…

 

4 ŠTVRTÉ ZASTAVENIE

Spev
Sústredená na utrpenie ľudí,
nevnímala si utrpenie blízkych,
matky a otca, ktorí na tebe viseli očami,
ochotní s tebou ísť ďaleko, Simone,
až na pokraj tvojej odovzdanosti
či nevedomosti.

Iste si mala matku aj otca veľmi rada,
no na ich utrpenie si sa nesústreďovala.
Boli blízko, nuž si ich nevidela.
Poháňaná tým, čím si sa túžila zničiť,
ničila si ich.
Iste si sa bála, že by ťa zdržiavali
na ceste ku konečnej žertve.

 

5 PIATE ZASTAVENIE

Zbor
Pracovať manuálne,
Simone?

Spev
Robotníci – ich údel si chcela znášať,
rozplynúť sa v ich zotročenej mase.

Zbor
Pracovať manuálne
v továrni?

Spev
Bola si prikovaná k stroju,
ako sú prikovaní galejníci,
a stroj ťa obral o radosť,
o mladosť, Simone, o dôstojnosť,
možno aj trocha o vieru v človeka.
O pár mesiacov si vyčerpaná, chorá
položila kríž na zem a odišla si z továrne
s pocitom, že si doživotne poznačená,
že nosíš biľag, vypálený znak otrokov.

 

6 ŠIESTE ZASTAVENIE

Zbor
A je tu tá podobizeň, Simone,
ten obrázok na továrenskom preukaze.
Na deväť-šesť-šesť-tri-nula-Weilová.
Ten obraz uhoľ a slonová kosť
ako pohrebné rúško,
kam sa odtlačili
strhané črty zaniknutej tváre.
Na deväť-šesť-šesť-tri-nula-Weilová.

Čítanie
„Metóda, ako pochopiť obrazy, symboly…
Nepokúšať sa ich interpretovať,
len na ne hľadieť a hľadieť, až kým sa
nerozžiaria zvnútra…“

Zbor
Tá fotografia, Simone,
na tvojom továrenskom preukaze,
je ako fotografia väzenkyne,
ktorá čaká na smrť
s identifikačným číslom na predlaktí
či na hrudi,
na deväť-šesť-šesť-tri-nula-Weilová.

Čítanie:
Boh je taký bezmocný, keď zasieva
dobro medzi ľuďmi, a oni nespolupracujú,
a takisto démon, keď zasieva
zlo…

 

7 SIEDME ZASTAVENIE

Spev
Odišla si z továrne, staršia sestra,
a už si neverila ľudským spoločenstvám,
ich radostným mýtom ani ich sľubom.

Zbor
Dve sily...“

Spev
Ich revolúcie? Rodia sa v násilí
a končia v tyranii.
Ich demokracia? Len iná forma zotročenia.

Zbor
Dve sily vládnu
vo vesmíre…

Spev
Nedôverovala si stranám, národom, cirkvám,
sú to len väznice, nič iné, len väznice ducha!
Čomu si ešte verila, Simone, staršia sestra?
Jedine tomu plameňu…

Zbor
„… svetlo a ťarcha… “

Spev
Tomu krehkému plameňu,
čo horí v každom z nás
a živí sa naším utrpením.

Zbor
„… svetlo a ťarcha… “

Spev
Verila si jedine tomu chvejivému plameňu,
čo nás osvetľuje, očisťuje nás
a povznáša k slobode,
keď ťarcha sveta nás ťahá dolu
k chamtivosti a porobe.

 

8 ÔSME ZASTAVENIE

Spev a čítanie
Boh sa stiahne, lebo nechce,
aby ho milovali
ako lakomec poklad.

 

9 DEVIATE ZASTAVENIE

Spev
Vedieť milovať – Boha
pre Neho samého,
iných pre nich samých,
bez nízkosti, bez samoľúbosti.

Zbor
Vedieť milovať
Boha pre Neho samého.

Spev
Nemilovať iba seba,
ani sa nechvieť len o najbližších.
Milovať v prvom rade tých, čo sú odlišní,
tých, čo sú ďaleko, ba aj nepriateľov.

Zbor
Vedieť milovať
iných pre nich samých.

Spev
Nemilovať iba seba.
V tom bola tvoja veľkosť, tvoj
najjatrivejší odkaz, ale aj
tvoja chyba. Odjakživa si nevedela
milovať samu seba,
nevedela si stonať, ak si bola obeť ty,
alebo niečo z teba.

Zbor
Vedieť milovať…

Spev
Keď hladoval tvoj ľud, aj ty si hladovala,
keď ukrižovali tvoj ľud, aj ty si visela na kríži.
Nikdy si však nevedela povedať: „Trpíme!“
Nikdy si nevedela povedať: „My“!

 

10 DESIATE ZASTAVENIE

Čítanie a zbor:
Vzdať sa…

Spev
A ocitla si sa sama,
ty moja tvrdohlavá staršia sestra,
ty moja krehká mladšia sestrička.
Sama vo svete, ktorý je v rozklade,
sama so zápisníkmi, čo sú vystlané
slovami v sanskrite, v starej gréčtine,
sama s tým pohľadom mystickej školáčky.

Čítanie a zbor:
Vzdať sa pomyselnej svetskej
kráľomoci.
..“

Spev
Sama sa týčiš
v Temnotách,
neviditeľná.

Čítanie
Vzdať sa pomyselnej svetskej
kráľomoci a scvrknúť sa
na číry bod v priestore a čase.
Absolútna samota. Vtedy sa nám vyjaví
pravda sveta.

 

11 JEDENÁSTE ZASTAVENIE

Spev
Dlho si bola presvedčená, že vojne sa
treba stoj čo stoj vyhnúť.

Čítanie
Všetko, čo chtiac-nechtiac príde
do styku so silou, je zhanobené,
akokoľvek sa to udeje. Udrieť či prijať úder
je jedna a tá istá potupa.

Spev
Nakoniec si sa podvolila, že aj ty
vstúpiš do vojny,
o niečo neskôr ako ostatní.
Ale potom si už chcela byť dôsledná.
Vyžarovalo z teba
dychtivé odhodlanie priniesť obeť!

Čítanie
Bázeň pred smrťou, základ
otroctva.

Spev
Dychtivé odhodlanie priniesť obeť!
Ľudí v odboji sa zmocnila nedôvera,
odmietli ťa vyslať
do nepriateľského tyla.
Pre teba vrcholná urážka!

 

12 DVANÁSTE ZASTAVENIE

Zbor
Vybrala si si teda
iný spôsob, ako sa obetovať:
stiahla si sa zo sveta,
ktorý sa prepadal do beštiality.
Jedného dňa si odmietla jedlo,
pretože vo Francúzsku
nebolo pre deti mlieko.

Čítanie
Keď bolesť a vyčerpanie dosiahnu bod,
v ktorom duša zažíva
pocit večného trvania…

Zbor
Jedného dňa sa ti odnechcelo žiť,
pretože svet už
nežil dôstojne.

 

13 TRINÁSTE ZASTAVENIE

Spev
Pomaly si vypustila dušu,
Simone, mladšia sestrička.

Zbor
Mala si tridsaťštyri,
bolo to v nemocnici v Anglicku.

Spev
Toľko, čo Alexander, viac-menej –
ten, ktorý odmietol piť,
lebo jeho chlapi boli smädní.
Pomaly si vypustila dušu,
Simone, mladšia sestrička.

Zbor
Mala si tridsaťštyri,
bolo to v nemocnici v Anglicku.

Spev
Toľko, čo Kristus, viac-menej –
ten, ktorého si chcela nasledovať.

Čítanie
Za výsadu, že sa pred smrťou ocitnem
v presne takom stave,
v akom bol Kristus,
keď sa na kríži pýtal:
‚Bože, prečo si ma opustil?‘
– za túto výsadu by som sa ochotne zriekla
všetkého, čo sa nazýva Rajom.

 

14 ŠTRNÁSTE ZASTAVENIE

Spev
Bolo to v auguste štyridsaťtri
a ľudstvo sa nedozvedelo, že ťa stráca.

Čítanie
Každé zlo privolané na svet putuje
od hlavy k hlave, kým nenarazí
na nevinnú čistú obeť, ktorá sa mu
vydá napospas a ho zlikviduje.

Spev
Bolo to v auguste štyridsaťtri
a ľudia sa nedozvedeli,
že sa pre nich obetovala istá žena,
pre ich lži a ich zradu,
pre ich beštialitu.

 

15 KONEČNÉ ZASTAVENIE

Spev
Čokoľvek, čo si vyslovila, smrť
zmenila na testament.

Zbor
Smerovala si
k sebazničeniu
a dospela si
ku vzkrieseniu.

Čítanie
Neveriť v nesmrteľnosť duše,
hľadieť však na život, akoby bol celý
iba prípravou
na hodinu smrti…

Spev
Tvoje muky, Simone, staršia sestra,
tvoje muky prevážili nad zabudnutím,
tvoja milosť zvíťazila
nad ťarchou sveta.

Čítanie
Nič z toho, čo existuje, nie je absolútne hodné
lásky, milovať teda treba to,
čo neexistuje.

Spev
Tvoja milosť sa oslobodila
od ťarchy sveta,
ibaže zem, kde si nás zanechala,
je ešte vždy klamným kráľovstvom,
kde nevinní sa chvejú.

 

Z francúzštiny preložila MICHAELA JUROVSKÁ

*

Básnik, prozaik a esejista Amin Maalouf (1949) pochádza z Libanonu, no v roku 1976 sa usadil vo Francúzsku a dnes patrí k najvýznamnejším predstaviteľom súčasnej frankofónnej literatúry. Vyštudoval ekonómiu a sociológiu a dlhé roky pôsobil ako novinár, reportér vo vyše šesťdesiatich krajinách sveta, šéfredaktor týždenníka An-Nahar International a revue Jeune Afrique. Jeho objavná a pre Európanov v mnohom šokujúca esej Krížové výpravy očami Arabov (1983) patrí dnes ku klasickým dielam z porovnávacích dejín kultúr a náboženstiev. V pozoruhodnom románe Svetelné záhrady(1991) sa pokúsil sprítomniť životný príbeh a zároveň očistiť odkaz Máního, mezopotámskeho filozofa, lekára a maliara, hlásateľa náboženskej tolerancie a humanizmu z 3. storočia, ktorého Číňania nazývali Svetelným Buddhom a Egypťania Ježišovým apoštolom. Za román Taniosova skala, poetickú rekonštrukciu výlomku z histórie vlastnej rodiny z 19. storočia, ktorá sa odohráva na rušnej stredomorskej križovatke rôznych plemien, civilizácií, kultúr a náboženstiev a pohybuje sa na hrane legendy a pravdy, získal Maalouf v roku 1993 Goncourtovu cenu.

Text Simonine muky (La Passion de Simone) s podtitulom Hudobná cesta s pätnástimi zastaveniami vznikol ako libreto k rovnomennej hudobno-scénickej kompozícii, ktorej autorkou je fínska skladateľka Kaija Saariahová (1952), žijúca a pôsobiaca tak ako Amin Maalouf v Paríži. Kompozíciu prvý raz uviedli v roku 2006 vo Viedni a jej prepracovanú komornú verziu v svetovej premiére na tohtoročnom festivale súčasnej hudby Melos Étos v Bratislave.

Dielo je venované strastiplnej životnej ceste francúzskej filozofky židovského pôvodu Simone Weilovej (1909 – 1943), ktorej sedemdesiate výročie smrti si tohto roku pripomíname. Jej myslenie sa vyvíjalo v sústavnom duchovnom dialógu s kresťanstvom, predovšetkým s katolicizmom, a popritom so starou gréckou filozofiou, s hinduizmom, s taoizmom a ďalšími myšlienkovými a náboženskými prúdmi vrátane manicheizmu. Nielen v teoretickej rovine, ale aj vo filozofkinej životnej praxi vyústilo do kresťanského mysticizmu orientovaného na „ponížených a urazených“ (pozri o. i. slovenské vydanie Weilovej textov Tiaž a milosť a Duchovná autobiografia, 2006, v Kalligrame).

MICHAELA JUROVSKÁ