Neviem ako kde,
ale tu na Zemi je všetkého dosť.
Formujú sa tu stoličky a smútky,
nožničky, husle, neha, tranzistory,
vodné priehrady, žarty, šálky.

Možno niekde inde je všetkého viac,
ibaže z určitých príčin tam chýbajú obrázky,
cinemaskopy, pirohy, vreckovky na slzy.

Je tu neúrekom miest s okolím.
Niektoré si môžeš zvlášť obľúbiť,
pomenovať ich po svojom
a chrániť ich pred zlým.

Podobné miesta sú možno aj niekde inde,
nikto ich však nepovažuje za pekné.

Možno ako nikde alebo málokde,
máš tu špeciálny trup
a s ním potrebné súčiastky,
aby si k cudzím deťom mohol pridať svoje.

Nevedomosť tu je šikovná.
Stále niečo ráta, porovnáva, meria,
vyvodzuje z toho uzávery a prvky.

Viem, viem, čo máš na mysli.
Nie je tu nič trvalé.
Lebo všetko je odjakživa a navždy v moci živlov.
Ale všimni si – živly sa ľahko unavia
a musia občas dlho odpočívať
až do ďalšieho razu.

A viem, čo máš ešte na mysli.
Vojny, vojny, vojny.

Veď aj medzi nimi sa občas vyskytnú pauzy.
Pozor – ľudia sú zlí.
Pohov – ľudia sú dobrí.
Pri rozkaze pozor sa produkujú pustatiny.
Pri rozkaze pohov sa v pote čela stavajú domy.
A narýchlo sa do nich sťahuje.

Život na Zemi vyzerá pomerne lacno.
Napríklad za sny neplatíš ani cent.
Za ilúzie – až keď sú stratené.
Za vlastnenie tela – iba telom.

A akoby toho bolo ešte málo,
krútiš sa bez lístka v kolotoči planét
a spolu s ním, načierno, vo fujavici galaxií
časmi takými závratnými,
že sa tu na Zemi nestihne nič ani zachvieť.

No veď sa len dobre pozri:
stôl stojí, kde stál,
na stole je lístok, tak ako ho tam položili,
cez odchýlené okno vchádza len závan vzduchu,
a v stenách nie sú nijaké hrozitánske pukliny,
ktorými by ťa odvialo nikam.

 

Z poľského originálu preložil KAROL CHMEL

* * * * *

Wisława Szymborska (1923 – 2012) – donedávna prvá dáma poľskej poézie, autorka, ktorá si do vysokého veku uchovala mimoriadne ostrý pohľad na realitu a nekonvenčné básnické vyjadrovanie; nositeľka Nobelovej ceny za literatúru (1996).