Ako hore, tak i dole,
ako vo vnútri, tak i vonku

Hlúpy, pokazený svet! Prvá veta. Bez zbytočných viet, naruby sa dívam naň. Už viem, kedy a kde sa začala nočná mora a realita sa so snom vymenila. Dnes zisťujem, že som žila uväznená vo fiktívnom rúchu, ktoré nebolo moje, lebo to moje slobodné sa stratilo v hĺbke dole a tlačilo sa celé. Tryskať sa mu chcelo, ale veľmi, veľmi silno nazhromaždene a prudko dralo sa von a ja práve precitám do svojho obnažujúceho sa tela. Len sa bojím, že to nezvládam. Nehrám, ja už nehrám, nie, nehrám, stop, zrušte klapky, dajte ich dolu z očí, zastavte film, ja nehrám!!! Ja bol niekto iný. Kto som a prečo teda!? Nasledovať tradično-rodinný rad či seba? Rozhodnúť sa zodpovedne treba a dospieť, vyrásť na anjela, nie, stačí na človeka, s veľkým Č, ak sa to dá. Žiadam veľa? Duchovné Ja raď! Bez sebatrýznivej obety a ujmy, len hrdo, skromne, úctivo a bez pohŕdania, integrujúc Moje Ja a aj tiene, rany, radosti a rásť s čoraz väčšou hĺbkou špirálovo hore až k nebesiam a držať všetkých za ruky. Sme v tom spoločne, každý, kto sa narodil. Chceli sme to. Strach je jediná ľudská „vina“, ktorá sa dejinami značne rozvinula. Zostáva zmieriť sa v láske bez podmienky so všetkým tak, ako je a poučiť sa v diaľ, nehrajúc sa na obeť, ani vinníka. Prerásť čiernobielu a zafarbiť dúhu ešte pestrejšie. Biela vrana nekráka, zhodila svoju sadzu a pripravuje sa na nový kolorit. Nechcieť nemožné. Tvoriť. Iba tvoriť je možné aj to nemožné. Rozpoznať, čo zmeniť treba a čo sa nedá, prijať a niesť, zmeniť v silu. Odkryť sa v palete a svietiť jedinečne, sama a pritom všetci v jednom spolu. Krv steká smerom dolu a slzy tiež, len sústrediť sa na vesmírne sily, vyvažujúce gravitáciu a otočia navigáciu. Polarita má iba jedno lano. Pevne stoj oboma nohami na zemi a nezakrývaj rozkrok rukami. Čeľ svetu s odovzdaným gestom a sama lietaj len v sne, keď si si na istom. Na harmóniu hraj pokiaľ vládzeš. Sa toč dokola okolo svojej osi a aj okolo kotúča ohňa iných; rešpektuj hranice, prekroč obmedzenia. Všetko vyváž, ak si váha, ani v reáli neunudíš sa. A neobviňuj svet, len buď a zrej. Rovnako, ako ostatným, ti patrí. Bdej, ver, dávaj a ber, alebo nechaj tak. Len nepokaz svoj výber. Potom sa ľahko povie prvá veta. Hoci práve v tej môže sa skrývať tá najväčšia potenciálna pokroková zmena.