Je päť hodín ráno. Ostrov slobody sa halí do hustej hmly. Kubánsky vodca Fidel Castro spokojne odpočíva v hojdacej sieti. V tom sa ozve prenikavý zvuk budíka. Fidel vstáva a s ním aj celá Kuba. Začína sa 1. máj!

Sovietsky budík značky Raketa / dar Jurija Gagarina / ho spoľahlivo budí už takmer štyridsať rokov. Keď vyhorí jeho palivová nádrž a rozplynie sa dym, Fidel opustí hojdaciu sieť / dar Envera Hodžu / a vychádza na balkón svojej rezidencie. Zloží si z hlavy plynovú masku / dar maršala Grečka / a vo vkusnej maskáčovej pyžame / dar Saddama Husajna / dáva pokyn Štátnemu dychovému orchestru Ministerstva cukrovej trstiny, aby zahral prvomájový budíček. Potom Fidel vojde do kúpeľne, pristrihne si o pol centimetra fúzy a tvár si ošetrí pitralonom / dar Antonína Novotného /. Oblečie si čerstvo vyžehlenú zelenú uniformu a brigadírku / dar Ho Či Minha / a odchádza na raňajky, ktoré sú príslovečne skromné, až asketické: Compagnero Fidel si nalačno vypije pohárik vodky wyborovej / dar Wojciecha Jaruzelskeho /, zje dve kolieska maďarskej salámy / dar Jánosa Kádára / a odoberie sa na drepový záchod / dar Nicolae Caucescua /. Potom si obuje vojenské kanady / dedičstvo po Che Guevarovi /, nasadne do osobného športového automobilu Trabant 601 / dar Ericha Honeckera / a odchádza do Zátoky svíň.

Ako každý rok i teraz Fidel zistí, že zátoka je na svojom mieste, iba svine v nej už vyše štyridsať rokov chýbajú. Vodca je dojatý a odchádza na tradičnú prvomájovú inšpekciu do kasární Moncada, kde sa začala jeho revolučná kariéra. V kasárňach mu príslušníci 1. elitnej výsadkovej brigády predvedú ukážku bojového umenia. Pol hodinu vykrikujú smerom do USA urážlivé heslá. Potom odhodia mačety a vrhnú sa do vĺn Karibského mora, aby doplávali na Floridu, kde ako politickí emigranti a nezamestnaní pomôžu likvidovať americký imperializmus.

Fidel je dojatý, utiera si vlhké oči vreckovkou / dar Josipa Broza-Tita / a na pancierovom aute značky Záporožec / dar Nikitu Chruščova /, odchádza do Havany, aby sa zúčastnil osláv 1. mája.

Pred obrovskou tribúnou / dar Kim Ir Sena / ho víta rozjasaný dav. Fidel sa mu prihovorí krátkym trojhodinovým prejavom, a potom už nasleduje samotný prvomájový sprievod.

Pred tribúnou sa striedajú alegorické vozy. Najväčší úspech, rovnako ako pred päťdesiatimi rokmi, zožína voz plný ryže / dar Mao-ce-tunga /, vrece zemiakov / dar Todora Živkova / a jedna dvojhrbá ťava / dar Jundžagina Cedembala /. A potom, za frenetického potlesku, asi tri hodiny popod tribúnu prechádzajú vozy naložené cukrovou trstinou, kryštálovým cukrom, práškovým cukrom, vanilkovým cukrom a kockovým cukrom, aby demonštrovali kubánsku sebestačnosť.

Fidel si pri pohľade na toľký cukor nenápadne pichá inzulínovú injekciu / dar Leonida Brežneva /, dáva pokyn na prvomájovú veselicu a odchádza do svojej rezidencie.

Je neskorý večer. Fidel si obúva domáce šlapky / dar Gejzu Šlapku / a ako vždy na 1. mája, si otvorí knihu Starec a more / dar Ernesta Hemingwaya /. Prečíta si venovanie na titulnej strane a potom si na kotúčovom magnetofóne značky Sonet duo / dar Gustáva Husáka /, vypočuje svoj vlastný, prvomájový prejav. O piatej ráno vypína prístroj. Je 2. máj a Fidel vychádza na balkón, aby dal pokyn na oficiálny začiatok osláv Dňa vďakyvzdania za to, že on a jeho Ostrov slobody prežili ďalší 1. máj.