JUDr. JOZEF LETTRICH: Dejiny novodobého Slovenska
Vydala Nadácia Jozefa Lettricha v spolupráci s Múzeom SNP.
Bez udania roku a miesta vydania, 285 s. plus fotografická príloha.
Vydanie pripravil Marek Syrný.

Bez štyroch mesiacov, takmer na deň po dvadsiatich rokoch opäť vychádzajú Lettrichove Dejiny novodobého Slovenska. Vydanie knihy úprimne vítam, ale môj príspevok nebude klasickou recenziou, lebo ako sa hovorí, aj knihy majú svoje osudy. Chcel by som ku knihe pridať zopár slov.

Na jar 1992 sme spoločne s Lettrichovou sestrou Irenkou pozerali v predajni slovenských kníh v Dome slovenskej kultúry v Prahe rôzne knihy, aby sme podľa ich úpravy uvážili, ktoré slovenské vydavateľstvo by bolo vhodné na vydanie tejto knihy. Bratislavské vydavateľstvo ARCHA malo edíciu „Neznáme Slovensko“, v ktorej okrem iných vyšla kniha histo rika Michala Barnovského „Na ceste k monopolu moci“, Ivana Kamenca „Po stopách tragédie“, Františka Mikloška „Nebudete ich môcť rozvrátiť“ a „Politické strany na Slovensku 1960 – 1989“, ktorú pripravil kolektív autorov z Historického ústavu SAV. Irenke sa tieto knihy svojou témou a grafickou úpravou páčili a požiadala ma, aby som sa obrátil na vydavateľa, ktorého som osobne poznal a dohovoril podrobnosti. Martin Šimečka prijal tento návrh s porozumením. Pri zháňaní finančných prostriedkov na vydanie knihy sa obrátil na fond kultúry Pro Slovakia. Na tento cieľ pripravili posudok Július Vanovič a Ivan Kamenec. Šimečkovi sa podarilo získať ešte podporu z National Endowment for Democracy. Irenka, ktorá mala na knihu copyright, sa zriekla tantiemov, ale podľa predpisu dostala symbolickú sumu l dolár, a kniha vyšla. Vzhľadom na finančné obmedzenia chýbali v knihe, na rozdiel od pôvodiny, sprievodné dokumenty a fotografická príloha. Vydavateľ vychádzal zo slovenského rukopisu Dr. Jozefa Lettricha.

Viem, že pri príprave knihy chýbalo v rukopise niekoľko strán a na doplnenie použili odo mňa požičanú anglickú knihu vydania z roku 1955, ktorú mi v júli 1969 Dr. Lettrich venoval. Vydavateľ v roku 1993 v závere knihy napísal: Pri príprave vydania sme urobili iba gramatické a štylistické úpravy a vypustili sme len také časti, ktoré akoby išli mimo pôvodného zámeru autora i mimo obsahu knihy. Väčšina citátov je preložená z anglického originálu tejto knihy.

V anglickom vydaní History of modern Slovakia je v závere knihy šesť strán, ktoré považujem za dôležité, ale neviem, prečo neboli v slovenskom rukopise, z ktorého sa vychádzalo vo vydaní v roku 1993, a ktoré bolo asi použité aj pre terajšie vydanie.

Píše sa tam napríklad: Až bude Európa oslobodená od komunizmu a boľševického imperializmu, Československo bude chcieť vytvoriť čo najlepšie priateľské susedské vzťahy so slobodným, zjednoteným a demokratickým Nemeckom, lebo takéto vzťahy sú v národnom a politickom záujme obidvoch krajín a v záujme konsolidácie európskeho a svetového mieru. Lettrich ďalej uvádza aj svoje názory na vzťahy Slovákov, Čechov a Rusínov. Kniha je zakončená slovami: Budúcnosť Slovákov je s Čechmi v Československu. Toto je zmysel a odkaz Slovákov z minulosti.

Viem od Irenky, že bolo ešte jedno vydanie, ku ktorému úvod či doslov napísal Dr. Martin Kvetko, ale nemal som ho nikdy v rukách. Pravdepodobne z toho vychádzalo vydanie v roku 1993 a aj terajšie. Ostanem vďačný Martinovi Šimečkovi, že knihu pružne vydal v roku 1993. Aj môj doslov, vzhľadom na to, že som prvé dva mesiace v roku 1993 bol v zahraničí, bol až za registrom. Kniha bola vo svojej dobe najpredávanejšou slovenskou knihou v Prahe a ani na Slovensku nezostala dlho na pultoch. Čoskoro sa hovorilo o druhom vydaní alebo dotlači, no neviem, prečo sa od toho upustilo.

Na napísanie knihy Dr. Jozefa Lettricha pôvodne motivovalo poznanie, ku ktorému dospel v exile, že verejnosť na Západe nemá predstavu o tom, čo sa v skutočnosti udialo na Slovensku počas Slovenského štátu, čo predchádzalo osamostatneniu Slovenska v marci 1939, aký bol postoj slovenského ľudu k mníchovským a pomníchovským udalostiam, čo to bol slovenský autonomizmus a slovenský separatizmus. Tým menej, aby som použil jeho slová, sa vie, kto sú Slováci, aká je ich minulosť, ich vzťah k Čechom, k Československu, a ako sa dívajú na svoju politickú a národnú budúcnosť. Str. 24.

Lettrich rozdelil knihu na štyri časti, z ktorých každá mala svoje podkapitoly. Prvá časť sa venovala histórii Slovákov, druhá autonomizmom, separatizmom a totalite, tretia časť Slovenskému štátu a štvrtá odboju, zápasu o demokraciu a v závere odboju proti komunistickej nadvláde.

Kniha, ktorá vyšla v nakladateľstve Frederic Paeger, New York v roku 1955, vyvolala pozornosť v anglosaskom svete, ale aj medzi československými exulantmi. Materiál z ohlasov na vydanie knihy je uložený v Lettrichovom fonde v Archíve literatúry a umenia v Martine.

V lete 1969 mi v jednom liste Dr. Lettrich napísal, že uvažuje o prepracovaní knihy. Bol si vedomý nielen určitých pripomienok, ktoré ku knihe dostal, ale aj skutočnosti, že medzitým vyšla veľmi dôležitá dokumentácia o Slovenskom národnom povstaní, ktorú zostavil Vilém Prečan a ktorá prinášala materiály, ktoré Lettrich v dobe písania knihy nemohol poznať.

Vo svojom liste sa však nezmieňoval, v akom smere chce prepracovať svoju knihu.

Išlo o to, že aj v kapitolách, v ktorých osobne hral významnú úlohu, nepísal spomienkovo, ale písal o sebe v tretej osobe. Náhla smrť 29. novembra 1969 v predvečer zasadania Stálej konferencie slovenských demokratických exulantov v New Yorku mu v tomto úmysle zabránila.

Terajšie vydanie je uvedené rozsiahlou štúdiou „Životné osudy a politický profil Jozefa Lettricha“ od Marka Syrného, ktorý je vo svojej generácii najlepším znalcom nielen histórie Demokratickej strany, ale aj osudov jej predstaviteľov.

Nebudem opakovať Syrného hodnotenia, s ktorými sa zhodujem, len by som chcel poznamenať, že stále nie je dostatočne spracované tretie obdobie Lettrichových aktivít. Prvé obdobie od detstva, štúdiá až po vstup do verejného života, druhé obdobie – odboj v rokoch druhej svetovej vojny a činnosť v rokoch 1945 – 1948, keď zaujímal postavenie jedného z najvýznamnejších politikov Slovenska a Československej republiky – je už dostatočne reflektované historikmi, ale tretie obdobie, exil, činnosť v Rade slobodného Československa, v Stálej konferencii slovenských demokratických exulantov vyžaduje ďalší záujem historikov. Jozef Lettrich prednášal na viacerých amerických univerzitách, publikoval v rôznych časopisoch, hovoril v rozhlasovej stanici Slobodná Európa. Pracoval v rôznych organizáciách združujúcich stredo- juho a východoeurópskych exulantov. V roku 1968 sa stal predsedom Zhromaždenia európskych podmanených národov ACEAN a v tejto funkcii podnikol v máji 1969 cestu do Európy. Svoje pohľady na integračné snahy v Európe predniesol v Rade Európy v Štrasburgu v máji 1969.

Nové vydanie knihy má svoje oprávnenie, a nie je to len pietny čin. Aj keď, ako je uvedené – s. 20-21 – „snahou vydavateľa tejto reedície však bolo plne zachovať pôvodnú verziu rukopisu, aby tak kniha nebola iba obyčajným pokusom o syntézu novodobých slovenských dejín, ale aby ostala dôležitým dokumentom doby“, je škoda, že sa nevyužila príležitosť a pod čiarou sa neopravili niektoré vecné chyby, ktoré boli už vo vydaní v roku 1993. Nemecko vyhlásilo vojnu Spojeným štátom 11. decembra 1941 a nie 11. septembra – s. 156, Cordell Hull bol štátnym tajomníkom alebo po našom ministrom zahraničných vecí USA, ale nie predsedom vlády. V USA je prezidentský systém, ktorý funkciu predsedu vlády nepozná, na s. 157 a pod.

Takisto ako sa v podobných prácach robí, pod čiarou opraviť niektoré tvrdenia, ktoré sú v rozpore so skutočnosťami, alebo ktoré odrážali subjektívny názor autora. Narážam na Lettrichove hodnotenie vzťahu Šrobár – Hlinka, s. 78-79 a pod.

Za najvážnejší nedostatok terajšieho vydania považujem chýbajúci register, ktorý bol vo vydaní z roku 1993, lebo dnes sa práca takého charakteru bez registra neobíde. Práve tak sa neobjavuje zoznam použitej literatúry, ktorý bol vo vydaní z roku 1993.

Kniha iste zaujme aj laických čitateľov, ktorí chcú poznať názor na niektoré obdobia našich dejín z pera významného politika, ktorý svojou celoživotnou aktivitou reprezentoval významný smer slovenskej demokratickej politickej minulosti.

V tejto súvislosti by som chcel upozorniť, že by bolo dôležité, aby na Slovensku vyšiel prvý z tzv. torontských zborníkov. Zborník Úvah a osobných spomienok o slovenskom národnom povstaní, ktorý vyšiel v roku 1975 a obsahuje aj štúdie Jozefa Lettricha.

Často si kladiem otázku, prečo je to len časopis Tvorba, ktorá pravidelne venuje pozornosť slovenským demokratom a knihám o nich. Tohoročná spomienka k storočnici Martina Kvetka a článok k storočnici Jána Škodáčka mi pripomenuli, že ani Lettrich, Ursíny, Kvetko, Karvaš, Zaťko či ďalší z významných demokratov nemajú svoje monografie. Nie sú spracované ich osudy, vydané ich korešpondencie a ďalšie písomnosti. Pričom to bola skvelá generácia, ktorá vyštudovala za prvej republiky, mala zahraničné vzdelanie, zúčastnila sa odboja, zápasu o udržanie demokracie. Mnohí z nich, ktorí ostali po februárovom prevrate vo vlasti, prešli žalármi a v exile často trpkými bojmi a neporozumením.